BRATISLAVA – Dôchodková reforma môže odsunúť prijatie eura. Otvorene pred tým varuje Národná banka Slovenska, riziko pripúšťa aj ministerstvo financií. Dôvodom omeškania prijatia eura by malo byť nesplnenie jedného z maastrichtských kritérií, ktoré sú na zavedenie spoločnej európskej meny kľúčové.
Cestu do eurozóny by mohol Slovensku skomplikovať vysoký schodok verejných financií. Deficit začne vznikať vyššími štátnymi výdavkami, potrebnými na zaplatenie najdrahšej slovenskej reformy. Po jej rozbehnutí v roku 2005 si totiž ľudia začnú na dôchodky šetriť na vlastných účtoch a prestanú tak odvádzať Sociálnej poisťovni toľko peňazí ako doteraz. Tento výpadok príjmov priebežného fondu starobných dôchodkov plánuje štát vykrývať z privatizačných príjmov. Práve tieto výdavky by mali účtovne prehĺbiť verejný deficit.
„Náklady na zavedenie kapitalizačného piliera sa nám zdajú priveľké,“ vyhlásil minulý týždeň guvernér centrálnej banky Marián Jusko s odporúčaním, že by sa mala vláda zamyslieť nad odložením reformy.
Ministerstvo financií si problém zvýšenia schodku vinou dôchodkovej reformy uvedomuje, ale verí, že Európska únia Slovensku povolí nezapočítať tento schodok do celkového schodku verejných financií.
„Keď sa hovorí o tých troch percentách, tak predpokladáme, že vplyv penzijnej reformy nebude ovplyvňovať deficit podľa metodiky ESA 95. Vtedy by neovplyvňoval ani splnenie maastrichtských kritérií. Tieto výdavky podľa nás nemajú charakter bežných výdavkov. Definitívne slovo však bude mať Európska komisia a Eurostat, stanovisko čakáme tento rok,“ vysvetlil štátny tajomník ministerstva Vladimír Tvaroška.
Guvernér NBS Jusko je však v otázke výnimky skeptický. „Podľa našich analýz a stretnutí s bankovými štruktúrami v Európe máme dosť jednoznačný pocit, že tieto náklady sa budú započítavať do fiškálneho deficitu,“ povedal Jusko.
Odhady, o koľko sa zvýšia verejné výdavky štátu po rozbehnutí reformy, sa líšia. „Ťažko sa teraz vyčísľujú náklady, keďže prechod do nového systému bude dobrovoľný,“ vysvetľuje štátny tajomník ministerstva práce Michal Horváth. Podľa odhadov Svetovej banky by malo financovanie reformy zaťažiť verejné financie výdavkami maximálne v objeme jedného percenta z HDP ročne. Je to tretina limitu povoleného Maastrichtskou zmluvou.
Podľa niektorých ekonómov je názor NBS uprednostniť prijatie eura pred reformami krátkozraký. „Je oveľa podstatnejšie prijať reformy, než vstúpiť do únie o jeden či dva roky neskôr. Najprv treba riešiť problémy, lebo po vstupe bude naša rozpočtová politika dosť obmedzená a reformy sa budú robiť oveľa ťažšie,“ myslí si analytik VÚB Vladimír Zlacký. Dodal, že „za“ reformy hovorí aj súčasné zloženie vlády, ktoré je reformám naklonené.
Maastrichtské kritériá
CENOVÁ STABILITA
Podmienka:
* inflácia v krajine nesmie počas jedného roka prekročiť o viac ako 1,5 percenta priemernú mieru inflácie v troch členských štátov s najnižšou infláciou.
Slovensko:
V troch krajinách s najnižšou mierou inflácie neprekročila jej úroveň v júli jedno percento. Na Slovensku bola v tom istom mesiaci miera inflácie 8,7 percenta, bola však ovplyvnená zvýšením regulovaných cien a DPH. V roku 2004 by mala inflácia ešte zotrvať na ôsmich percentách, vinou ďalšieho zvýšenie DPH, spotrebných daní a regulovaných cien. „Ak sa v dostatočnom predstihu definuje požadovaná miera inflácie, tak centrálna banka dokáže prostredníctvom svojich nástrojov tento cieľ dosiahnuť,“ myslí si analytik VÚB Vladimír Zlacký. Dodal, že vstup do únie môže rast spotrebiteľských cien zrýchliť.
ÚROKOVÉ SADZBY
Podmienka:
* v poslednom roku pred hodnotením nesmú byť dlhodobé úrokové sadzby vyššie o viac ako 2 percentá než úrokové sadzby troch členských štátov s najnižšou infláciou.
Slovensko:
Približovanie úrokových sadzieb už do značnej miery prebehlo a kritériá úrokových sadzieb Slovensko spĺňa alebo je k nim veľmi blízko.
VEREJNÝ DEFICIT
Podmienka:
* schodok verejných financií nesmie prekročiť 3 percenté hrubého domáceho produktu krajiny s výnimkou, že schodok už výrazne klesol a je blízky 3 percentám, a keď prekročenie 3 percent bolo iba výnimočné a dočasné.
Slovensko:
Ide o najťažšie splniteľné kritérium. V roku 2004 má byť deficit verejných financií 3,9 percenta. V nasledujúcich rokoch sa vplyvom dôchodkovej reformy začne prehlbovať deficit vytvorený v dôchodkovom systéme. Zatiaľ nie je jasné, či Európska únia povolí, aby sa „dôchodkový“ deficit nevykazoval ako súčasť verejného deficitu. Jej stanovisko bude dôležité aj pre domácu diskusiu o preferovaní dôchodkovej reformy alebo skorého prijatia eura.
VEREJNÝ DLH
Podmienka:
* krajina nesmie mať pomer dlhu verejných financií k hrubému domácemu produktu vyšší ako 60 percent.
Slovensko:
Kritérium verejného dlhu Slovensko spĺňa. V roku 2002 dosiahol podiel verejného dlhu k hrubému domácemu produktu necelých 45 percent.
STABILITA KURZU
Podmienka:
* najmenej dva roky pred prijatím eura musí byť krajina členom kurzového mechanizmu ERM. Počas dvoch rokov sa kurz domácej meny nesmie vychýliť oproti euru o viac ako 15 percent oproti centrálnej parite. Aká bude centrálna parita, dohodne sa počas rokovaní o menových otázkach.
Slovensko:
Problémom je, že kritérium nie je jasne definované. Otázne je, či sa kurz meny bude môcť vychýliť od stanovenej centrálnej parity o 15 percent, alebo bude rozpätie užšie. Pochybnosti o šírke rozpätie vyvolal európsky komisár Pedro Solbes, keď najprv vyhlásil, že rozpätie sa má zúžiť na 2,5 percenta a neskôr svoje výroky vysvetlil ako nedorozumenie. „Ak to bude 15 percent, nemal by problém splniť kritérium. Čím užšie pásmo bude, tým to bude zložitejšie,“ hovorí analytik Zlacký. Podľa neho je dodržiavanie stanoveného rozpätia kurzu mien spojené s rizikom špekulatívnych útokov na menu. „Vždy ak je nejaká mena viazaná v pásme, zvyšuje sa riziko útokov,“ upozornil. (jj)
Kalendár eura
1992 zmluva z Maastrichtu (definované ekonomické maastrichtské kritériá na zavedenie eura)
1993 začiatok jednotného trhu
1999 vznikla jednotná mena euro
2002 euro nahradilo národné meny vo funkcii obeživa
Kalendár Slovensko a euro*
2004 máj, vstup SR do EÚ pristúpenie k zmluve medzi centrálnymi bankami
2005 január vstup do Európskeho mechanizmu výmenných kurzov ERM II
2006 dva roky po vstupe sa vyhodnotí členstvo v ERM II a splnenie štyroch ďalších kritérií (verejné financie, inflácia, úrokové miery)
2007 po formálnych procedúrach by malo dôjsť k oficiálnemu potvrdeniu splnenia maastrichtských podmienok
2008 za predpokladu naplnenia predchádzajúcich termínov by členstvo v Európskej menovej únii mohlo byť reálne k 1. 1. 2008
* Podľa vzorového časového rámca prístupového procesu do menovej únie vypracovaného Ministerstvom financií SR. Je len hypotetický, roky a mesiace majú ilustratívny význam.
Autor: JURAJ JAVORSKÝ
