Najmä štáty ako Španielsko, Portugalsko a Taliansko mali veľký problém dostať pod kontrolu infláciu a udržať trojpercentný rozpočtový deficit. So splnením týchto kritérií mal však napokon problémy aj nemecko-francúzsky dvojzáprah a zlé jazyky hovoria, že mnohé krajiny siahli v konečnej fáze aj ku kozmetickým úpravám oficiálnych štatistických údajov.
Taliansko
V prípade štátnej zadlženosti, ktorá by nemala presiahnuť 60 percent, nakoniec komisia prižmúrila oči aj v prípade Talianska, ktorého dlh presahoval 120 percent HDP a uspokojila sa s konštatovaním, že má zadlženosť má klesajúcu tendenciu. O členstve Talianska v menovej únii sa pochybovalo do poslednej minúty. Nemecko a Holandsko ostro kritizovali aj nedostatočné snahy v oblasti znižovania rozpočtového deficitu.
Belgicko
Zakladajúci člen Európskeho spoločenstva, ktorého vstup do menovej únie nebol nikdy kontroverznou témou na domácej scéne. Problémom však bol vládny dlh, ktorý dosiahol 122 percent HDP, teda vyše dvojnásobok určený maastrichtskými kritériami. Napriek kritike Nemecka však Belgičania nakoniec euro mohli zaviesť.
Nemecko
Spolu s Francúzskom bolo hlavným presadzovateľom spoločnej meny. Nemecko vyvíjalo na ostatných členov únie tlak, aby splnili kritériá Maastrichtskej dohody. Neskôr však vysoká úroveň nezamestnanosti uvrhla pochybnosti na samotné Nemecko.
Najväčšie problémy splniť prísne makroekonomické kritériá na zavedenie eura mali Gréci. Ešte v januári 1999, keď spoločná európska mena oficiálne vznikla, sa Grécko hodnotilo ako nepripravené na vstup do menovej únie. Až o rok neskôr Európska komisia vyhlásila, že Atény uspeli vo všetkých ekonomických testoch. Európska centrálna banka však varovala, že Grécko môže mať problémy s dosiahnutím svojich ekonomických cieľov. Podľa banky sa niektoré makroekonomické ukazovatele nezlepšovali dosť rýchlo. (tv)
