ILUSTRAČNÉ FOTO SME
– ĽUBOŠ PILC
BRATISLAVA – Hoci každý deň číta na Slovensku beletriu ani nie desatina obyvateľstva (8,9 percenta), denne alebo aspoň raz do mesiaca po nej siahne vyše tretina (37,6 percenta), čo spolu s tými, ktorí ju čítajú aspoň raz do roka, predstavuje vyše 65 percent. Vyplýva to zo štúdie Literárneho informačného centra o výskume súčasného stavu a úrovne čítania v SR 2003, ktorú skoncipovalo spolu s Ústavom výskumu kultúry a verejnej mienky Národného osvetového centra.
Je kniha naozaj drahá?
Na druhej strane beletriu k svojmu životu nepotrebuje vyše tretina Slovákov (34,6 percenta), z nich si len sedmina myslí, že by sa v budúcnosti mohli stať aspoň príležitostnými čitateľmi krásnej literatúry. „Dvanásť percent nečitateľov beletrie síce uviedlo, že je to pre nich drahá zábava, ale myslím, že v porovnaní s cenou vstupenky do kina či cédečka, alebo dévedečka tá kniha nie ja až taká drahá,“ hovorí člen výskumného tímu Pavol Rankov z Filozofickej fakulty UK, súčasne známy spisovateľ.
Výskum sa zameral aj na ďalšie ukazovatele. V skupine každodenných čitateľov, ktorá predstavuje spomínaných 8,9 percenta obyvateľstva, majú najvyššie zastúpenie ľudia nad šesťdesiat rokov, no medzi nimi je aj najviac nečitateľov krásnej literatúry – vyše 45 percent. Po krásnej literatúre siahajú ženy trikrát častejšie než muži. Spomedzi produktívnych skupín je najviac každodenných čitateľov medzi mladými ľuďmi vo veku od osemnásť do dvadsaťdeväť rokov. Zaujímavo sa „správa“ aj skupina mládeže od 15 do 17 rokov, kde denne číta len niečo vyše dvoch percent chlapcov a dievčat, no súčasne je medzi nimi aj najmenej absolútnych ignorantov beletrie – okolo 28 percent.
Očakávané výsledky priniesol výskum zameraný na dočítanie knihy do konca. Vyše polovice z tých, čo čítajú denne, knihu aj dočítajú, a len zhruba tri percentá z nich pomerne často knihu odložia pred jej dočítaním. Tu je zrejmá skúsenosť pravidelných čitateľov, ktorí si vedia orientovať pri výbere kníh.
Dominujú slovenskí autori
Potešuje pozitívny vzťah k pôvodnej tvorbe, aj keď len tri percentá si myslia, že slovenská literatúra prevyšuje svetovú, až skoro polovica si myslí, že sa jej minimálne vyrovná. Tento kladný trend je v priamej úmere k stúpajúcej pravidelnosti čítania beletrie. „V porovnaní so staršími výskumami Rudolfa Lesňáka však s výnimkou neobyčajnej popularity Táne Keleovej-Vasilkovej nenastala žiadna zmena v obľúbenosti autorov, dominujú Dobšinský, Nižnánsky, Hečko. V podstate sa z hľadiska kvality textov sústreďuje záujem na strednú úroveň, výnimkou je Hellerova Hlava XXII,“ pokračuje Pavol Rankov. „Ale ani do kina nechodia ľudia každý deň na Felliniho či Viscontiho, tak prečo očakávať záujem o niečo extrémne náročné v literatúre?“
Potvrdil sa trend prechodu čitateľského záujmu od beletrie k čítaniu tzv. dátových textov, odborno-vedeckej literatúry a literatúry faktu. Aj tu je „rozloženie síl“ podobné štruktúre čitateľov beletrie – dvanásť percent stálych čitateľov a zhruba 38 percent dôsledných nečitateľov odborných a vedeckých kníh, pričom na scénu vstupuje moment motivácie, keďže čítanie tejto literatúry môže súvisieť s výkonom povolania.
Pozoruhodný je fakt, že spomedzi stálych čitateľov beletrie sa takmer polovica minimálne raz do mesiaca dostane k odborným knihám. Výskum potvrdil, že spomínaná tretina obyvateľstva, ktorá sa v živote zaobíde bez beletrie, má redukovaný záujem o čítanie vôbec, jedinou výnimkou je čítanie periodickej tlače, najmä denníkov.
„Vo všeobecnosti nenastal pokles aktívnych čitateľov, zaznamenávame len úbytok tých občasných, pasívnych, ktorí sa stali nečitateľmi. Situácia sa polarizuje – buď čítam systematicky, alebo vôbec,“ dodáva Pavol Rankov.
