Bratislava 27. augusta (TASR) - Pozitívne očakávania súvisiace so vstupom Slovenska do Európskej únie (EÚ) sa v porovnaní s pocitmi spred piatich rokov znížili približne u tretiny občanov (34 %). Naopak, necelá pätina respondentov (18 %) sa vyjadrila, že počas piatich rokov sa ich pozitívne očakávania zvýšili.

Vyplýva to z prieskumu verejnej mienky, ktorý v prvej augustovej dekáde na vzorke 1197 respondentov vo veku 18 a viac rokov vykonal Ústav pre výskum verejnej mienky pri Štatistickom úrade SR.

Takmer tretina oslovených (31 %) uviedla, že ich očakávania sa nezmenili. Kladné očakávania od začlenenia SR do európskeho spoločenstva nemá 12 % opýtaných.

Najčastejšie sa o poklese pozitívnych očakávaní za posledných päť rokov vyjadrovali 50 až 59-roční (41 %), nekvalifikovaní robotníci (43 %), nezamestnaní (42 %), respondenti z miest s 10- až 50-tisíc obyvateľov (42 %) a nad 100-tisíc obyvateľov (40 %).

Pozitívne očakávania sa nezmenili najmä u 40 až 49-ročných (36 %), podnikateľov (39 %), vysokoškolsky vzdelaných (37 %), zamestnancov (36 %), oslovených zo Žilinského kraja (41 %) a stúpencov ANO (38 %).

Nárast pozitívnych očakávaní bol príznačný najmä pre 25 až 29-ročných (26 %), podnikateľov (33 %), vysokoškolsky vzdelaných (24 %), kvalifikovaných robotníkov (24 %), oslovených z Banskobystrického kraja (25 %) a stúpencov SDKÚ (44 %).

Tí, ktorí nemali, ani nemajú pozitívne očakávania, boli prevažne 60- a viacroční respondenti so základným vzdelaním (po 20 %), obyvatelia Prešovského kraja (17 %) a prívrženci ĽS-HZDS (20 %) a KSS (18 %).

Najrýchlejšie, a to do piatich rokov, sa podľa tretiny opýtaných (od 30 do 35 %) začnú zlepšenia prejavovať v rozvoji cestovného ruchu, ochrany práv národnostných menšín, ochrany ľudských práv a slobôd, v zlaďovaní nášho právneho systému s legislatívou EÚ a v medzinárodnom postavení Slovenska.

Najskeptickejšie očakávania - zlepšenie až po vyše 20 rokoch - prevládajú u občanov v súvislosti s vývojom životnej úrovne. Prejavilo sa to najmä v odpovediach kvalifikovaných robotníkov (27 %), nezamestnaných (26 %) a v Košickom kraji (30 %).

Žiadne pozitívne účinky od integrácie neočakávajú občania pri riešení rómskej problematiky a rozvoji poľnohospodárstva.

Informácie TASR poskytla Dana Šoucová z ÚVVM.

Upozornenie: Ekonomická redakcia TASR vydáva k správe graf.

ms bar