Prvýkrát vznikla myšlienka zorganizovať festival pred šiestimi rokmi. Bola to spontánna reakcia na smrť rómskeho mladíka Mária Gorala, ktorého v uliciach mesta napadli a podpálili príslušníci hnutia skinhed. Mladí obyvatelia reagovali na tragédiu a prvú rasovú vraždu na Slovensku organizovaním koncertov, ktoré sa stretli s veľkým ohlasom.

Za dva dni sa žiarskemu publiku predstavilo päť kapiel, rovnaký počet divadiel, otvorili tu dve výstavy fotografií, o náladu sa starali diskdžokeji zo Slovenska a z Česka. Program otvorilo alternatívne divadlo nepočujúcich z Kremnice Kusy cukru hrou Všetko, čo je moje. Výrazovo mimoriadne silné pantomimicko-pohybové predstavenie v réžii Petra Ľuptovského ukázalo, že kremnické divadlo nepočujúcich dá o sebe čoskoro určite vedieť v širšom meradle. Po úspechoch na rôznych súťažiach a spojení dvoch divadiel nepočujúcich - Dúha a Ucho - do Kusov cukru sa v meste dokonca uvažuje o vytvorení stálej divadelnej scény.

Rovnako zaujalo domáce divadlo Tagako či pražské divadlo M. U. T. so slovenským režisérom Jánom Šimkom. Veľký ohlas malo aj vystúpenie psychedelic-popovej česko-francúzskej kapely Here, ktorá za desať rokov existencie vydala tri albumy. Absolvovala šnúru koncertov vo Veľkej Británii a ako jedna z mála kapiel z východnej Európy sa zúčastnila aj na akcii John Peel Session, nahrávaní v štúdiu BBC.

KVETA FAJČÍKOVÁ