Bratislava 2. septembra (TASR) - Vo veku 84 rokov zomrel 28. augusta slovenský jazykovedec Gejza Horák, ktorého meno je známe nielen zasvätenej obci odborných jazykovedných pracovníkov, ale aj poslucháčom rozhlasu a čitateľom odborných periodík. TASR prináša jeho profil:
PhDr. Gejza Horák, CSc. sa narodil 25. februára 1919 v Haliči pri Lučenci. Po skončení učiteľského ústavu v Lučenci a v Banskej Bystrici učil krátko na ľudovej škole v Detve, v Pohorelej a v Bratislave. Po absolvovaní Filozofickej fakulty Univerzity Komenského (UK) v Bratislave (kombinácia slovenský jazyk a filozofia) sa jeho takmer celoživotným pôsobiskom stalo jazykovedné pracovisko Slovenskej akadémie vied (SAV) - dnes Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV v Bratislave, kde pracoval v rokoch 1948 až 1984.
Začiatky jeho jazykovednej činnosti boli spojené s rozhlasom, odkiaľ sa pre staršiu generáciu pravidelne dvakrát do týždňa už od roku 1957 vysielala relácia Jazyková poradňa. Vo vydaniach Slovenského pedagogického nakladateľstva vychádzal v rokoch 1957-1968 výber z týchto relácií, z ktorých viaceré do tlače pripravil práve Gejza Horák. Bolo to spolu päť publikácií, ktoré neskôr nechýbali na stoloch jazykových redaktorov vo vydavateľstvách a redakciách periodík, na školách a všade, kde sa narábalo so slovenským jazykom.
V poradenskej práci pokračoval aj na stránkach rôznych novín a časopisov. V jazykovednom časopise Slovenská reč viedol dlhé roky rubriku, v ktorej sa odpovedalo na listy čitateľov.
Vo svojej vedeckej práci sa predovšetkým zameral na lexikológiu i lexikografiu, na gramatiku (gramatické významy, gramatické kategórie, teória jazykového znaku) a výskum ľudovej reči. Do vedeckej spisby prispel monografiou Nárečie Pohorelej (1955), bol spoluautorom Pravidiel slovenského pravopisu (1953) a významných vedeckých diel Morfológia slovenského jazyka (1966) a Česko-slovenského slovníka (1975) a monografie Slovesné kategórie osoby, času, spôsobu a ich využitia (1993) a ďalších významných kolektívnych diel. Je autorom mnohých učebníc slovenského jazyka. Vo svojich odborných štúdiách písal o jazyku a štýle slovenskej prózy.
Jeho meno sa pravidelne objavovalo na stránkach našich jazykovedných časopisov Slovenská reč, Kultúra slova, Jazykovedné štúdie a iných.
V 60. rokoch prispel do diskusie o reforme pravidiel slovenského pravopisu, odporúčal ho zjednodušiť a navrhol odstrániť písanie ypsilonu. V roku 1964 na stránkach Kultúrneho života prispel do polemiky o jazyku, keď sa hovorilo o mechanickom preberaní cudzích slov. Zaoberal sa jazykovou stránkou publikácií a časopisov, ale aj jazykovou interpretáciou textov tanečných piesní.
Pri príležitosti Horákovho životného jubilea - 80 rokov vydala Matica slovenská v roku 1999 jeho publikáciu Slovo o slove.
