ho éteru a tlače bývalý reprezentačný kapitán Miroslav Karhan.
Bohorovnosť (istota o svojich reprezentačných výkonnostných parametroch), povýšenectvo až primitívne výlevy smutne vystihujú maniere našich legionárov. Karhan, v minulosti aj Hlinka, Greško, Varga sa urážajú na každý kritický názor. Na reprezentačných zrazoch sa tvária ako mesiáši, svoj príchod dokonca zvyknú podmieňovať istým miestom v základnej zostave.
Predstava, že by Karhan takto skúsil zatočiť s trénerom svojho chlebodarcu v nemeckom Wolfsburgu, je bližšia k sci-fi.
Úroveň vedomia a vzťahu k reprezentácii sa odráža aj v jej podpalubnom postavení v rebríčku FIFA.
Chyby na oboch stranách
Po nominácii na stredajší zápas s Macedónskom sa rozpútala názorová prestrelka, kto na súčasnom rozhádanom stave nesie väčšiu vinu.Už takto položená otázka je scestná. Ak niekto chce reprezentovať krajinu, v ktorej vyrastal, príde, aj keby jej šéfoval tvrďas formátu van Gaal. Ak nie, je to jeho demokratická voľba.
Zrejmé tiež je, že tréner Ladislav Jurkemik sa dopustil niektorých prešľapov. Napríklad v prípade Michalíka. Jurkemik je typ zásadového tvrdého trénera. Má priamočiare komunikačné postupy, niekedy mu možno chýba kreativita v individuálnom prístupe, vzťahová či psychologická taktika. Jednoducho, nie je majster diplomatických kľučiek, čím sa ani netají. „Nebudem sa hráčom líškať okolo zadku.“ Rovný chlap.
Jeho kolegovia, ktorým sa z popredných klubov Európy schádzajú špičkové osobnosti, zvyknú zväčša liberálnejšie komunikovať s precitlivenými hviezdami, no nech sa naši páni legionári nehnevajú, oni majú do takej kategórie oveľa ďalej, než Trnava od Wolfsburgu.
Jurkemikova smola je aj v tom, že má biedne úzky okruh legionárov. Tí sa navyše vo svojich kluboch trasú o stabilné miesto. Brazílčan Scolari si mohol, napriek intervencii samotného prezidenta krajiny, dovoliť nenominovať Romaria, lebo na jeho miesto mal ďalších päť kvalitných adeptov.
Laurinec má hlavu v piesku
Príznačné je, že v našom probléme má hlavu v piesku zväz na čele s prezidentom Františkom Laurincom. Drží sa svojho kréda - pýtajte sa ma po úspechoch. Pritom je to on, kto je zodpovedný za výber posledných dvoch reprezentačných trénerov. V prípade Jurkemikovho predchodcu Adamca bolo takmer každému jasné, že je len otázka času, kým príde polčas rozpadu vzťahov v dôsledku emotívnych úletov a iracionálnych nálad futbalovej legendy. Na sklonku kvalifikačného obdobia pred MS 2002 hráči na čele s Vargom prerástli Adamcovi cez hlavu a presvedčili ho, aby po neúspechu vo Švédsku upustil od pôvodného rozostavenia obrany s liberom a hralo sa v línii. Adamec hráčsku taktiku prijal, a v zápase, v ktorom ešte žila postupová nádej na ázijský šampionát, sme prehrali v Azerbajdžane 0:2.
Laurinec si ani potom nevyberal Jurkemika ako mačku vo vreci. Musel vedieť o jeho štýle a metódach. Teraz však Jurkemik necíti žiadnu podporu zo strany prezidenta. Aj z televíznych slov generálneho sekretára zväzu Dušana Tittela vyplynulo, že zväz sa od Jurkemika alibisticky vzďaľuje.
Hokejová kultúra
V týchto dňoch odlietajú do zámoria naši hokejoví legionári. Tí aj v letnom období dokázali rozdať ľuďom na Slovensku viac radosti, ako futbalisti za posledných desať rokov. Vyčítať im možno azda len jedno. Že Karhanovi a spol. neposkytli školenie o elementárnych zásadách správania sa profesionálov. O miesta vo výbere Františka Hossu sa pred MS zdravo bili oveľa väčší borci, než sú naši futbalisti. Keď sa však Pardavý a spol aj po sústredení a sérii prípravných zápasov nezmestili do záverečnej nominácie, rozlúčili sa s trénermi i spoluhráčmi priamym pohľadom do očí so želaním úspechu.
