TASR prináša jeho profil:
Ján Pavol II., vlastným menom Karol Jozef Wojtyla, je prvým netalianskym pápežom od čias Hadriána VI. a prvým slovanským pápežom vôbec. Narodil sa vo Wadoviciach pri Krakove 18. mája 1920.
V roku 1938 sa zapísal na krakovskú Jagellonskú univerzitu a na dramatickú školu. Vynikal aj v športe. Keď v roku 1939 nacisti univerzitu zavreli, bol mladý Wojtyla nútený pracovať v kameňolome a chemickej továrni, aby si zarobil a nebol deportovaný do Nemecka. V tomto období však tajne a po druhej svetovej vojne i verejne pokračoval v štúdiách v krakovskom seminári a na Teologickej fakulte. Za kňaza bol vysvätený 1. novembra 1946.
Štvrtého júla 1958 ho pápež Pius XII. vymenoval za pomocného biskupa krakovského. Začiatkom januára 1963 ho Pavol VI. vymenoval za krakovského arcibiskupa a 26. júna 1967 za kardinála.
O 11 rokov neskôr, 16. októbra 1978, kardináli, ktorí sa v konkláve zvolanom po náhlej smrti pápeža Jána Pavla I. nevedeli dohodnúť ani na jednom talianskom kandidátovi, zvolili 58-ročného Wojtylu za 264. pápeža. Spomedzi prítomných 109 kardinálov za jeho kandidatúru hlasovalo 103. Do funkcie nastúpil 22. októbra 1978. Zvolil si meno svojho predchodcu Jána Pavla l., ktorý bol na svätopeterskom stolci len 33 dní a stelesňoval vzor ľudskosti a optimizmu.
Pontifikát súčasného Svätého otca je piatym najdlhším v histórii, keďže prekonal Hadriána l., ktorý bol hlavou cirkvi 23 rokov a 11 mesiacov.
Svätého otca preslávili vo svete predovšetkým jeho apoštolské cesty, vďaka ktorým si vyslúžil prezývku "lietajúci pápež". Prvú zo 101 zahraničných ciest absolvoval hneď tretí mesiac po svojom zvolení. Niektorí ho však za časté cesty kritizovali a naďalej kritizujú. Bohaté krajiny hovoria, že je vraj finančne náročný. No paradoxne čím je národ chudobnejší, tým srdečnejšie je privítanie. Svedčia o tom i slová istého taxikára: "Videl som olympijské hry, majstrovstvá sveta, ale pápežova návšteva prekonala všetko."
V marci 2000 pápež navštívil Svätú zem. Uskutočnil taktiež cestu do Portugalska, kde blahorečil dve z troch detí - priamych svedkov fatimského zjavenia Panny Márie v roku 1917.
Nie všetci však pápeža podporovali. Tragickým dňom v jeho živote sa stal 13. máj 1981, keď ho na Námestí sv. Petra v Ríme postrelil Turek Mohamed Ali Agca. Už štyri dni po atentáte však Ján Pavol II. na nemocničnom lôžku nahovoril na magnetofónovú pásku príhovor k veriacim. Modlil sa v ňom slovami: "Za brata, ktorý na mňa strieľal a ktorému som úprimne odpustil." Veľkodušnosť, pápežovi taká vlastná, sa prejavila nespočetne veľakrát aj v jeho postojoch k chudobným. Počas návštevy Filipín, keď jeho cestu z letiska lemoval nanovo postavený múr zakrývajúci chudobné predmestia, dal Svätý otec zastaviť auto, vystúpil a išiel navštíviť chudobných za múr.
Ján Pavol ll. však nedisponuje iba veľkým srdcom, ale aj bystrým umom. Od začatia svojej funkcie so záujmom sledoval politickú situáciu vo svete. Vo februári 1984 uzavrel s talianskou vládou revíziu Lateránskej zmluvy (1929). Tento významný akt formálne schválil odluku cirkvi od štátu v Taliansku.
Pápež Ján Pavol II. počas svojho pontifikátu až do dnešných dní potvrdzuje tradičnú náuku rímskokatolíckej cirkvi. Naďalej tvrdo odmieta zrušenie celibátu, antikoncepciu, homosexualitu a potraty. V roku 1993 však rehabilitoval astronóma Galilea Galileiho, roku 1994 Mikuláša Kopernika a neskôr aj evolučnú teóriu Charlesa Darwina.
O odpustenie hriechov cirkvi z minulosti, vrátane neprávostí páchaných na Židoch, kacíroch, domorodých obyvateľoch a ženách požiadal Ján Pavol II. 12. marca 2000 počas slávnostnej omše v Chráme sv. Petra v Ríme. Toto historické priznanie sa k hriechom cirkvi a vyjadrenie ľútosti bolo jedným z najvýznamnejších skutkov pápeža Jána Pavla II.
Pápež sa počas celého pôsobenia vo Vatikáne usiloval aj o dosiahnutie mieru vo svete. Jedným z jeho želaní bolo aj uhasenie početných ohnísk nenávisti a násilia. Dvadsiateho štvrtého januára 2002 dokonca zorganizoval v talianskom meste Assisi Deň modlitieb za svetový mier, na ktorom sa zúčastnilo množstvo predstaviteľov rozličných cirkví. Dňa 7. apríla 2002 bol zorganizovaný Deň za svetový mier i vo Svätej zemi. Slová, ktorými hlava cirkvi 23. februára 2003 zdôraznila, že vojenský konflikt v Iraku môže viesť k destabilizácii oblasti, boli iba prirodzenou reakciou na pápežove presvedčenie, že vojna nemôže byť prostriedkom na riešenie konfliktov.
Aj napriek vysokému veku a Parkinsonovej chorobe, ktoré pápeža oberajú o silu, sa hlava cirkvi nevzdáva a doteraz aktívne reaguje na aktuálne politické dianie vo svete. Tretieho augusta 2003 pápež Ján Pavol ll. vyzval katolíkov, aby sa snažili zastaviť sekularizáciu Európy, pretože tu má hlbšie ako inde na svete zapustené korene tradícia kresťanstva. Podľa neho treba zvýšiť vplyv kresťanstva na tomto kontinente, pretože v súčasnosti Európa prechádza krízou morálnych hodnôt. Príkladom tohto pápežovho vyhlásenia je neustále rastúca tolerancia voči zväzkom medzi osobami rovnakého pohlavia. Kresťanstvo a jeho jednota sú očividne pápežovými prioritami. Dôkazom toto bola aj pápežova cesta do Canterbury. V tomto anglickom meste sa modlil na hrobe svätého Tomáša Becketa spolu s anglikánskym biskupom. Počas modlitieb na stolci nesedel nik. Bolo tam však položené evanjelium na znak spoločnej viery v Krista.
Pápež Ján Pavol II. sa vo svete preslávil aj ako spisovateľ. Je autorom 14 encyklík, ktorých obsahom sú náuky, smernice a ustanovenia v oblasti viery, mravov a cirkevnej disciplíny. Medzi jeho hlavné dokumenty patrí aj 11 apoštolských exhortácií, deväť apoštolských konštitúcií a množstvo apoštolských listov.
Americký časopis Time ho roku 1994 vyhlásil za muža roka a prestížny bruselský týždenník European Voice ho nominoval na cenu Európan roka 2002 za kampaň v prospech rozšírenia Európskej únie v Poľsku a presadzovanie kresťanských hodnôt.
Na Slovensko pricestuje pápež 11. septembra 2003. Ide o jeho 102., na Slovensku tretiu oficiálnu zahraničnú cestu, počas ktorej má v úmysle navštíviť diecézy v Trnave, Banskej Bystrici, Rožňave a napokon i v bratislavskej Petržalke, kde Ján Pavol bude sám celebrovať svätú omšu. Počas nej vyhlási biskupa Vasiľa Hopka a rehoľnú sestru Zdenku Schelingovú za blahoslavených.
