S Denisou sa cítil výborne. Bola veselá, mala neustále veľa dobrých nápadov, neodmietla pozvanie na pohárik. Posedeli si v krčme, klebetili, hrali na automatoch. Všetko by bolo v úplnom poriadku, keby dvojici nedošlo to podstatné – peniaze.

Ukončiť zábavu sa nechcelo ani jednému, a tak Denise napadla spásonosná myšlienka. Poznala istého robotníka z Nováckych chemických závodov, ktorý zvykol mať doma nejaké peniažky. Navrhla plán. Mohli by k dotyčnému prísť, predstavila by sa ako žena, ktorú robotník Juraj pozná, a potom by ho mohli ošklbať tak, aby ich nespoznal.

S Denisiným nápadom Vladimír ochotne súhlasil a odbehol domov po slzný plyn. Bola práve polnoc, keď u Juraja zazvonil zvonček. Starý mládenec sa zdvihol z postele a išiel pozrieť, kto ho tak neskoro hľadá.

Ženský hlas za dverami sa predstavil ako Jana. Prekvapilo ho, čo od neho v takú hodinu chce, a otvoril. Len čo pootvoril dvere, hneď mu ktosi neznámy nastriekal do očí slzný plyn. Nestačil sa brániť, keď ho silné mužské ruky sotili naspäť do bytu. Útočník ho hodil na posteľ a na hlavu mu tlačil vankúš. Bránil sa, lebo mu dochádzal dych. Vždy, keď sa chcel vankúša zbaviť, začal ho muž mlátiť. Okrem toho mu ešte dva razy nastriekal do očí slzný plyn.

Kým muži zápasili, Denisa mala dosť času prehľadať byt. Našla tritisíc korún, na nočnú zábavu by to mohlo stačiť. Vzala peniaze a naznačila Vladimírovi, že by mali zmiznúť. Ten bol celý od krvi, a tak sa rozhodol ešte vrátiť domov a prezliecť.

V úspešne naštartovanej noci chceli pokračovať, zranený a okradnutý Juraj však zalarmoval políciu. Veľa z ulúpených peňazí už podarená dvojica minút nestihla. Uprostred hýrenia si po nich prišla polícia, ktorej sa podarilo lúpež objasniť v rekordne krátkom čase. Vyšetrovateľ Okresného úradu vyšetrovania v Prievidzi začal proti dvojici stíhanie pre trestný čin lúpeže. Okradnutý Juraj utrpel pri lúpeži ľahšie zranenie.

KVETA FAJČÍKOVÁ