Sieb Posthuma, Holandsko
Juraj Kušnierik, kníhkupec:
„Obrázky sú tvárou knihy. Ak vyjadrujú jej dušu, je to ideálne. Niekedy sa však za krásnou tvárou neskrýva nič. A niekedy nepríťažlivá tvár skrýva za sebou poklad. Tak je to aj s ilustráciami a príbehmi. Ako asi každý rodič, vyberám knihy, ktoré som buď ja čítal v detstve, alebo sa mi zdá, že by kniha mohla moju jedenásťročnú dcéru zaujať. Nie vždy sa trafím. Najlepšie je, keď sa kniha páči aj mne. To je prípad Pottera, Dahla, Tolkiena, Lindgrenovej alebo Troch pátračov. Máme s dcérou asi dosť podobný vkus. Ilustrácie slovenských kníh pre deti majú slávnu tradíciu a tradične vysokú kvalitu. V poslednom čase však detských kníh vychádza veľmi málo a len niektoré z nich sú pekné. Niekedy ilustrácie rozvíjajú text, ale niekedy ho - aspoň pre mňa - príliš zužujú. A potom sú knihy, ktoré sú jednoducho krásne. A to je dané aj ilustráciami, aj celkovou kvalitou knihy (väzba, typografia, obálka). Mne sa páčia ilustrácie Ľuba Paľa, Martiny Matlovičovej alebo detské knihy z vydavateľstva Buvik a Q 111.“
Szidi Tobias, herečka:
„Momentálne čítame so synom knižku o Indiánoch. Na obrázky sa nijako špeciálne nesústreďujeme. Knižka zaujme v danej chvíli, dôležitý je príbeh. Človek si ju vyberá podľa vlastného vkusu. Môjho syna zaujali v poslednom čase obrázky Danglára v knihe Rozprávky o neposlušných deťoch a, samozrejme, Harry Potter aj s obrázkami.“
Michaela Čobejová, herečka:
„Keď som bola malá, ilustrácie v knihách som objavovala zriedkavejšie. Teraz je to určite lepšie, i keď detských kníh u nás vychádza málo. Zaujala ma tvorba Danglára.“ Jej 11-ročná dcéra Ivanka hovorí: „Rada čítam príbehy od rakúskeho spisovateľa Thomasa Brezinu. Jeho knihy sú bez ilustrácií, ale sú také dobré, že si ich prečítam aj viackrát. Okrem toho rada čítam komiksy. Tam sú obrázky dôležité, bez nich by príbeh nebol úplný.“
Koloman Kertész Bagala, vydavateľ:
„Máme dvojičky vo veku 2,5 roka, chlapca a dievča, takže tým sú zadefinované naše kritériá pre výber kníh. Sú úplne odlišné od kritérií starých rodičov. Máme preto doma knihy rozmanité, ale ich kvalita sa ukáže iba po čase, ak sa stanú obľúbenými. Dieťa odhalí každú lesť, neúprimnosť alebo netalentovanosť autorov. Nie je nám však ľúto peňazí minutých ani na menej kvalitné knihy, pretože aj nimi dávame našim deťom cenné: slobodu zvoliť si. A to je náš cieľ - odpozorovať ich potreby, nadanie a radosť. Pri kúpe knihy pre deti sa snažím svoj názor úplne eliminovať a predstaviť si, prečo by mali ilustrácie zaujať práve ich. Nateraz som ‘odborníkom‘ iba pre deti do troch rokov, a aj to len mojich. Detský svet by nemal byť ochudobnený ani o jednu z rozmanitých foriem knižnej produkcie. Akýkoľvek deficit prináša v neskoršom veku iba problémy. Existuje však okrem 3-4 protežovaných ilustrátorov na Slovensku este niekto iný?“
