Tento rok som po 26 rokoch manželstva išla prvý raz na dovolenku bez manžela. Mal veľa roboty, a tak som išla k moru s priateľkou. Deti máme už dospelé, bývajú samy v inom meste. Veľmi ma potešilo, keď mi manžel každý deň zavolal a pýtal sa, ako sa mám. Po návrate domov som však zažila šok, z ktorého sa už vyše mesiaca neviem spamätať. Jedna známa, ktorú nepovažujem za klebetnú ani škodoradostnú, mi povedala, že môj manžel ma podvádza s mladšou ženou. Možno som nepozorná, ale ja som si zatiaľ nič zvláštne na jeho správaní nevšimla, a tak nemám odvahu opýtať sa ho, či to tak je. Vždy sme si navzájom dôverovali. Obávam sa, že ak to nie je pravda, tak sa ho moja otázka (asi ju nedokážem vysloviť s ľahkosťou) dotkne, a naopak, ak je to pravda, že mi to potvrdí. Čo potom ďalej? Rozvedieme sa? Mám 46 rokov, manžela mám stále rada a zrejme by ma čakal osud opustenej ženy.
Poraďte mi, ako sa mám zachovať. Mám sa ho na to priamo spýtať, alebo mám ešte počkať, ako sa situácia bude ďalej vyvíjať? Mám mu prípadnú neveru – za cenu toho, aby som neostala sama – tolerovať?
Marcela
Milá Marcela,
ste v situácii, ktorá sa ľuďom stáva veľmi často. Štatistiky na to asi nie sú, ale to, čomu sa hovorí nevera, sa vyskytuje alebo vyskytlo vo veľkej väčšine manželstiev. Mnoho z nich sa rozpadlo, mnoho prešlo touto skúsenosťou a ešte sa upevnilo.
Podľa mojich skúseností je to v každom prípade čas na „inventúru“ vo vzťahu. Manželstvo je sľub, záväzok dvoch ľudí, že budú žiť spolu, navzájom si pomáhať a byť si verní. Ak dôjde k porušeniu tohto sľubu, je to dôvod na rozvod, ale mnoho ľudí je schopných a ochotných neveru odpustiť. Z tohto vyplývajú aj moje odpovede na vaše otázky.
Predovšetkým váhate, či sa ho na to spýtať priamo teraz alebo ešte počkať. Podľa môjho názoru je potrebné to otvoriť. Dozvedeli ste sa to teraz, je iba čestné overiť si to hneď a nečakať. Okrem toho, už trpíte a asi budete aj ďalej trpieť neistotou. Tá sa neodstráni čakaním. Alebo áno? Premýšľate o možnosti, že manžel sa s tou druhou ženou rozíde? Ale ako sa to dozviete, ak o tom nebudete hovoriť?
Je pravda, že takéto rozhovory bývajú ťažké, a tak sa nečudujem, že váhate a naberáte odvahu. Idete do rizika. Ale kto neriskuje, nevyhrá!
Vaša druhá otázka sa týka toho, ako sa k manželovej nevere postaviť. Nezabúdajte, prosím, že ešte nie je potvrdená. Alebo naopak, možno sa dozviete, že manžel sa chce rozviesť. Potom prestane byť otázka tolerancie dôležitá. To sa, pravdepodobne, nestane. Neviem si veľmi predstaviť, že niekto, kto je rozhodnutý sa rozviesť, bude každý deň telefonovať manželke do zahraničia a bude na ňu milý. A z vášho listu sa mi zdá, že aj vy by ste radšej manželstvo uchovali. V takom prípade naozaj bude reč o tom, či manžel bude vo vzťahu s inou ženou pokračovať alebo nie. A vy môžete zaujať stanovisko kladné i záporné. Ale okrem toho, aké stanovisko zaujmete k jeho rozhodnutiu, môžete sa rozhodnúť, aké stanovisko zaujmete k svojmu vlastnému správaniu. Môžete vystupovať z pozície ublíženej osoby, môžete byť tá chudera, ktorej sa stala krivda. A môžete zaujať stanovisko silného človeka, ktorý toleruje správanie toho druhého, pretože ho to neohrozuje. Možno práve vtedy zistíte, budete schopná uvidieť, že manžel to nespravil vám naschvál alebo natruc, ale pretože mu niečo chýbalo (teda on bol v pozícii „slabšieho“), a môžete začať hovoriť o tom, ako to zmeniť k lepšiemu. To môžete obaja urobiť pre to, aby vaše manželstvo bolo lepšie. A taká „inventúra“ nie je na škodu, aj keby sa ukázalo, že to bol planý poplach.
