Utláčanie pôdy v záhradke je jav neustále aktuálny. Pôda usadá vlastnou hmotnosťou, zhutňuje sa akumuláciou ílovitých častíc, tlačí na ňu dážď, sneh i ľad a stúpa po nej človek. Najmenej odolná voči utláčaniu je ílovitá neštruktúrna a málo humózna pôda. Nízku pedokompaktnosť má piesočnatá štrkovitá a kamenistá pôda. Aj humózna štruktúrna hlinitá pôda značne odoláva utláčaniu. Významným faktorom ovplyvňujúcim pedokompaktnosť je aj vlhkosť pôdy. Prevlhčenie pôdy zvyšuje priľnavosť jej častíc, a tým umožňuje pohyb alebo zmenu polohy pôdnych elementov i agregátov. Vysušená pôda sa dá len ťažko stlačiť do stavu vysokej utlačenosti. S postupným navlhčovaním pôdy narastá možnosť zhutnenia pôdy. Existuje však limit vlhkosti, keď prestáva ďalšie zmenšovanie pôdneho objemu stlačením. Kvalitná pôdna štruktúra podporovaná obsahom uhličitanov v pôde znižuje jej utláčateľnosť. Veľmi nízku odolnosť proti pedokompakcii majú kyslé pôdy s nepriaznivou štruktúrou typu pseudoglej a luvizem. Na Slovensku je 8 percent s nízkou, 60 percent so strednou a 32 percent s vysokou pedokompaktnosťou.
Zmenšenie priestoru pre vodu a vzduch v pôde utláčaním má mnoho škodlivých dôsledkov na pestovanie rastlín a hospodárenie na pôde v záhradke: bráni cirkulácii vzduchu a vody v pôde, urýchľuje vodnú eróziu, extrémne zvyšuje obsah oxidu uhlíka v pôdnom vzduchu, znižuje počet hrčkotvorných baktérií a zhoršuje výživu rastlín, komplikuje rýľovanie i okopávanie pôdy a podobne.
Opatrenia k zníženiu pedokompaktnosti sú všeobecne známe. Spočívajú v nastielaní, zatrávnení, pravidelnom hnojení kompostom, vápnení kyslej pôdy a v systematickom striedaní pestovaných rastlín. V biozáhradkách znižujeme utláčateľnosť šetrným mechanickým obrábaním, obmedzeným ušliapavaním a pestovaním zmiešaných kultúr. Utláčanie pôdy je vratný proces, a preto mechanické obrábanie pôdy je každoročným údelom záhradkárov.
Doc. Ing. ZOLTÁN BEDRNA, DrSc.
