Parížsky trubač nie je „dielom“ prírody, ale šľachtiteľov. FOTO – (AR)

Ľudia chovajú kanáriky kvôli spevu, pre pastelové sfarbenie peria, pre jeho zvláštnu štruktúru, pre nevšedné držanie tela. Mnohých však okúzľuje najmä ich spev. Exotári sa zhodujú na tom, že dokážu vylúdiť najkrajšie tóny spomedzi všetkých vtákov. Aj preto sa nemálo chovateľov venuje výučbe spevu kanárikov. Umenie svojich favoritov potom prezentujú na rôznych súťažiach.

Pôvodným domovom kanárikov je súostrovie – Kanárske ostrovy, Madeira a Azory patriace Španielsku, aj keď zemepisne sú bližšie k africkému kontinentu. Tu môžeme dodnes obdivovať týchto spevavcov vo voľnej prírode. Nápadné sú olivovozeleno sfarbené kanáriky s tmavšími krídlami. Vyhľadávajú hustejšie porasty, ale zdržujú sa aj v parkoch, kde hniezdia na vysokých vetvách. Ich hlasový prejav je len príjemným cvrlikaním, nedá sa nazvať spevom.

Keď sa začalo dariť rozmnožovaniu kanárikov v zajatí, chovatelia si všimli, že majú v rukách neobyčajne tvárny genetický materiál. Dômyselným a cieľavedomým tréningom sa ich spev rozvinul do nevšednej krásy. Okrem šľachtenia na spev a jeho čistotu, chovatelia experimentovali s telesným rámcom a držaním tela vtáčikov. Vyšľachtili formy v takmer vzpriamenom postoji, ktoré pôsobia príliš štíhlym dojmom, prípadne majú hadovito predĺžený krk. Niektoré variety môžu mať mimoriadne drobnú hlavu. V tejto skupine poznáme aj trpasličie formy. Bokom šľachtiteľského záujmu nezostalo ani sfarbenie a štruktúra peria. Dnes poznáme kanáriky chocholaté, napríklad so žltou čiapočkou alebo v šupinovitej kresbe, ktorá je veľmi vzdialená od prirodzeného sfarbenia. Pri kučeravých a vlnitých kanárikoch sa zmenila štruktúra peria. Človek musí mať značnú dávku fantázie, aby týchto vtákov pomenoval peknými – a vôbec kanárikmi. V takýchto prípadoch ide skôr o chovateľskú raritu, ktorá je zaujímavá práve jedinečnosťou a nevšednosťou. Zároveň je ukážkou, ako cieľavedomý plemenársky výber môže pozmeniť prirodzený exteriér zvieraťa. U niekoho sa tieto tvary spájajú s pojmom krásy, niekto v nich zase vidí znetvorené vtáky.

Kanáriky reprezentuje – v dôsledku zámernej činnosti človeka – asi 500 variet. Jednotlivé formy sú veľmi vzdialené známej predstave o pinkovitých vtákoch, do ktorej kanáriky zoologicky patria. Šľachtitelia ďalej experimentujú s týmto druhom. Väčšinou sa kríži samec iných pinkovitých vtákov so samicou kanárika. Opačné kríženie sa ťažšie uskutočňuje, lebo samice iných druhov nerady akceptujú kanáriky samčieho pohlavia. V takýchto prípadoch môžeme s úspechom uplatniť insemináciu, ktorá otvára nevšedné možnosti tvorby nových, jedinečných variet. Druhou, zatiaľ nevyriešenou otázkou, prečo sú získané krížence často neplodné.