„Učila som z obidvoch šlabikárov a v súčasnosti používam ten od pani Virgovičovej. Zdalo sa mi totiž, že v šlabikári od manželov Nemčíkovcov je veľa čítania na úkor písania. Deti síce vedia v decembri už pekne čítať, ale písať sa len začínajú učiť. Museli sme im preto písmená do pracovných zošitov dopĺňať my, aby bol postup rovnomerný,“ hovorí elementaristka Silvia Bogárová.

Na základnej škole v Krompachoch tiež používajú šlabikár L. Virgovičovej: „Niekedy sme používali Nemčíková - Nemčík, ale prešli sme na druhý šlabikár, pretože sme mali problémy s dodávkou pracovných zošitov. Boli sme upozornení, aby sme si šlabikár preobjednali, inak ho dostaneme neskoro, tak sme tak urobili,“ hovorí Helena Ondrejčáková. Dnes používajú oba šlabikáre, nemajú výhrady k žiadnemu z nich.

Učiteľ na dôchodku, ktorý si neželá byť menovaný, zase nedá dopustiť na šlabikár manželov Nemčíkovcov. „Šlabikár pani Virgovičovej nie je prispôsobený veku detí ani učebným osnovám. Pre deti, ktoré sa začínajú učiť čítať a písať, je ťažký. Mnohé napríklad v tomto veku ešte nevedia sluchom analyzovať slabiky na začiatku a konci slova. Šlabikár pani Virgovičovej ich to ani neučí - jednoducho počíta s tým, že to vedia.“

Ukazuje nám šlabikár Nemčíkovcov, kde sú písmená na začiatku slova farebne odlíšené. Aj vybrané slová sú pre deti veku primeranejšie. „V šlabikári Virgovičovej majú deti napríklad napísať slovo na A, pričom sú na obrázku vyobrazené akési kvety. Neviem si predstaviť, že by nejaký prvák uhádol, že ide o astry,“ zamýšľa sa. „Deti majú podľa učebných osnov vedieť rátať do päť, v šlabikári sú však od začiatku kolónky hneď na sedem či osem slov.“

Šlabikár Nemčíkovcov má navyše aj pevnú väzbu, a teda dlhšie vydrží, kým šlabikár Virgovičovej je len brožovaný a rodičia si ho musia kupovať.

Keďže však obe učebnice prešli konkurzom, mali by mať vyhovujúcu kvalitu. Ostáva na učiteľoch, ktorú si vyberú. V používanosti dnes však víťazí šlabikár E. Virgovičovej. (sr)