BRATISLAVA 18. septembra (SITA) - Integračný a zahraničný výbor parlamentu neprijal stanovisko k návrhu ústavnej zmluvy Európskej únie (EÚ), pripravenej medzinárodným Konventom. Zíde sa opäť v pondelok, deň predtým, ako o ňom bude rokovať plénum. Predseda zahraničného výboru a bývalý hlavný vyjednávač s EÚ Ján Figeľ kritizoval vládu, že v návrhu oficiálnej pozície vopred prezrádza taktiku a pripúšťa ústupky. Ministerstvo zahraničných vecí SR odporúča vláde, aby na medzivládnej konferencii o európskej ústave neotvárala problém váhy hlasov pri rozhodovaní kvalifikovanou väčšinou. Zmenu pravidiel hlasovania však Figeľ považuje za najdôležitejšiu. Upozornil, že ak v ústave zostane navrhovaný mechanizmus, výrazne zvýhodní veľké štáty oproti malým. Zmizne tak politická solidarita a menší budú vždy prehlasovaní. Figeľ preto odmieta potrebu súhlasu polovice členských štátov EÚ a dvoch tretín obyvateľstva a navrhuje zvýšiť hranicu na dve tretiny štátov a dve tretiny obyvateľov únie. Obáva sa tiež postupného prechodu na väčšinové hlasovanie v zahraničnej politike. Ako zdôraznil, jednomyseľnosť nie je chorý prvok a na spoločnú zahraničnú politiku treba dorásť.
Predseda zahraničného výboru a podpredseda vládneho KDH nesúhlasí ani s tým, že sa Slovensko zmierilo s novou funkciou voleného predsedu Európskej rady a so zrušením rotujúceho predsedníctva. "Ak sme presvedčení, že sa nevyčerpal princíp rotácie, tak na ňom trvajme," povedal v prítomnosti šéfa slovenskej diplomacie Eduarda Kukana. Súhlasom s predsedom sa vzdávame vplyvu na chod závažných udalostí. Pokiaľ si väčšina krajín únie myslí, že rotujúce predsedníctvo štátov by pri počte 25 členov bolo neefektívne, môže sa dohodnúť na skupinovom predsedníctve, napríklad na obdobie dvoch rokov. Únia by však nemala mať voleného predsedu.
Figeľ je rovnako ako jeho Kresťanskodemokratické hnutie a väčšina európskych pravicových strán proti zaradeniu Charty práv a slobôd EÚ do ústavy, čím by získala silu zákona nadradeného národnej legislatíve. Únia, ktorá prijatím ústavy získa právnu subjektivitu, by mala pristúpiť k Dohovoru OSN o ľudských právach a rovnako, ako jej všetky členské krajiny podliehať jurisdikcii štrasburského súdu.
Kabinet by podľa Figeľa v oficiálnej pozícii, s ktorou pôjde na medzivládnu konferenciu o európskej ústave, nemal pripúšťať zníženie počtu komisárov a ich rotáciu v Európskej komisii (EK). Jedného plnoprávneho komisára pre každú krajinu označuje MZV SR za prioritu, zároveň však hovorí, že ak sa to nepodarí, bude sa zasadzovať za spravodlivú obmenu. Ak s takýmto ústupkom pôjdeme na rokovania, nepodarí sa nám podľa Figeľa presadiť 25 komisárov s kompetenciami a právom hlasovať, na čom trvajú aj ďalšie menšie štáty. Tento princíp podporila aj EK, ktorá však na medzivládnej konferencii bude len ako pozorovateľ. Návrh Konventu pod vedením Valéry Giscarda d` Estaigna ráta od roku 2009 s 15 komisármi s právom hlasovať (vrátane predsedu a ministra zahraničných vecí), ostatné štáty majú mať komisára bez kompetencií a bez tohto práva.
Slovensko v návrhu svojej pozície pripúšťa aj zmenu preambuly prvej európskej ústavy tak, aby sa odvolávala na kresťanstvo. Samé ale takúto zmenu iniciovať nebude. Figeľ je presvedčený, že by sme mali mať presnú predstavu, aký text má preambula obsahovať. Podľa neho by v nej mala byť zmienka o náboženskom, zvlášť kresťanskom dedičstve Európy.
es;jj zp;fa
