foto - archív čtk
Leni Riefenstahlová (22. 8. 1902 – 9. 9. 2003), nemecká herečka, režisérka, producentka, fotografka. V roku 1932 založila firmu Leni Riefenstahl – Filmproduktion. Medzi jej najvýraznejšie dokumentárne filmy patria Triumf viery (1933), Deň slobody – naša armáda, Triumf vôle (1934), dvojdielna Prehliadka národov (1938).
Po druhej svetovej vojne bola trikrát väznená, niekoľko rokov prežila v internačnom tábore. V roku 1951 ju rehabilitovali. Riefenstahlová nikdy neuznala, že bola spätá s nacistickým režimom. Stiahla sa však z verejného i umeleckého života a spolu s matkou žila v ústraní v Mníchove. V 60. rokoch odišla do Sudánu. Pätnásť rokov fotografovala domorodých Nubijcov. Kritikom neušlo, že na týchto snímkach sa opäť objavuje zdôrazňovanie telesnej dokonalosti.
Až do konca života sa Riefenstahlová venovala aj fotografovaniu podmorského sveta. Mala už 70 rokov, keď sa pod falošným menom a falošným dátumom narodenia zapísala do potápačského kurzu. V roku 2000 prežila haváriu vrtuľníka v Sudáne a predstavila knihu fotografií Päť životov. Vlani, keď oslavovala sto rokov, predstavila svoj posledný film, 45-minútový dokument Podvodné impresie.
Spolupráca s Hitlerom vrhla na môj život taký veľký tieň, že vyslobodením by mohla byť len smrť, povedala pred rokmi nemecká filmová režisérka Leni Riefenstahlová. Jej starosti sa skončili minulý týždeň, keď pri Štarnberskom jazere v Bavorsku zomrela vo veku 101 rokov. Polemiky okolo jej práce, ktorú zasvätila propagácii nacizmu, však ešte neutíchli.
Všestranne nadaná a tvrdohlavá Leni Riefenstahlová túžila byť úspešnou baletkou. Asi by ňou aj bola, keby si ako 19-ročná trikrát po sebe nezlomila nohu. Potom jej pohľad náhodou padol na reklamný plagát k filmu Arnolda Fnacka Hora osudu. Keď si ho pozrela, okamžite sa rozhodla režiséra navštíviť. Už o rok a pol hrala v jeho ďalšom filme Posvätná hora. Pri Fnackovi sa podučila aj režisérskemu remeslu. V roku 1932 nakrútila film Modré svetlo. Sama sa v ňom ako predstaviteľka hlavnej úlohy šplhá za „modrým svetlom mesiaca, obrazom ideálu“.
Hitlerov rozkaz
Adolf Hitler, vodca NSDAP a ríšsky kancelár, bol filmom nadšený. O rok neskôr sa rozhodol: „Film o norimberskom zjazde národnej strany bude robiť slečna Riefenstahlová, nie ľudia priamo zo strany. To je môj rozkaz!“
Triumf vôle z roku 1934 sa dočkal medzinárodného uznania. Aj tí, čo kritizujú obsah Riefenstahlovej dokumentov, priznávajú jeho formálne hodnoty – napríklad novátorskú prácu s kamerou, využívanie svetla či vedomú rezignáciu na hovorený komentár.
K výnimočnosti filmu prispelo aj to, že ho Leni nakrúcala vo výborných podmienkach. Hitlerova strana jej poskytla neobmedzené finančné možnosti, a tak si mohla dovoliť výsuvné žeriavy, z ktorých mohli kameramani filmovať zjazd z výšky niekoľkých desiatok metrov. Leni mala voľnú ruku aj pri choreografii celého zjazdu. Sama načrtla v scenári cestu, ktorou by mal dav ísť, aby pôsobil čo najimpozantnejšie. Mimochodom, Riefenstahlová mala k dispozícii najmohutnejší komparz v histórii filmu – okolo trištvrte milióna ľudí.
Za peniaze ministerstva propagandy
V októbri 1935 si dal minister propagandy Goebbels vo svojom denníčku úlohu: „S Leni Riefenstahlovou predebatovať olympijský film. Žena, ktorá vie, čo chce!“
Riefenstahlovej dvojdielna olympijská epopeja Prehliadka národov (Oslava národov a Oslava krásy) o OH 1936 v Berlíne je dodnes považovaná za vysokú školu kinematografie. Aj pri tomto nakrúcaní si režisérka vynútila ústupky organizátotrov Hier, len aby mala čo najlepšie podmienky na filmovanie. Za peniaze ministerstva propagandy si odskúšala niekoľko prevratných filmových noviniek: rýchlu pohyblivú, ale i spomaľovaciu kameru, rôzne typy optík, podvodné zábery pri skokoch do vody, snímanie atletiky z podhľadu. Leni skvele využívala aj hudbu. Bud Greenspan, autor dokumentov o piatich olympiádach, hovorí o tomto diele ako o „nádhernom kuse bravúry“. Pútavá je najmä symbióza medzi kinematografickou estetikou a estetikou športového pohybu.
Triapolhodinový dokument vznikal osemnásť mesiacov. Výslednú podobu zostrihala Leni zo 400 kilometrov filmu, takmer 25 hodín nakrúteného materiálu.
Úspech či prekliatie
Dokument Prehliadka národov mal premiéru presne 20. apríla 1938, teda keď Hitler oslavoval narodeniny. Vedenie ríše malo z Riefenstahlovej radosť – veď už v roku 1935 o nej Goebbels povedal: „Je to jediná z hviezd, ktorá nás chápe.“ To, že sa Riefenstahlová rýchlo dostala do služieb vodcu, sa však zároveň stalo aj jej prekliatím. Režisérka sa túžila dostať do Hollywoodu, ale po Krištáľovej noci 9. novembra 1938 sa na jej filmové posolstvo celá Amerika pozerala s rozpakmi. Američania Riefenstahlovej vyčítali, že prepožičala nacizmu estetickú dimenziu. Stretnutie, ktoré mala dohodnuté s vysnívaným Garym Cooperom, sa napokon nekonalo. V Beverly Hills sa dokonca objavili transparenty „Leni go home!“
Amerického uznania sa jej dostalo v roku 1956, keď Prehliadku národov zaradili medzi desať najlepších filmov všetkých čias. Tento rok získalo práva na sporný film olympijské hnutie. Predseda MOV Belgičan Jacques Rogge prejavil radosť, že si „zabezpečil perlu do Olympijského múzea v Lausanne“.
Autor: Ľudo Pomichal
