Leni Riefenstahlová pri režírovaní dokumentu o zjazde NSDAP v Norimbergu v roku 1934.
Joddie Fosterová, americká herečka, režisérka a producentka: „Viackrát som mala možnosť sa s ňou stretnúť. Silno na mňa zapôsobila ako fascinujúca žena, veľmi komplikovaná a neobyčajná filmárka. Mala pred sebou veľa možností, stroskotala však na zlých rozhodnutiach.“
Susan Sontagová, americká spisovateľka: „Najzaujímavejšia, najnadanejšia a najpôsobivejšia nacistická umelkyňa.“
Tibor Huszár, slovenský fotograf: „O prínose Riefenstahlovej do fondu svetovej kinematografie nemožno pochybovať. Všetko ostatné okolo jej osoby patrí k ‘dani umelca‘. Každý umelec sa pri každej voľbe rozhoduje, či ju chce znášať, alebo nie. Odsudzovať Riefenstahlovú slovami Hitlerova filmárka sa mi zdá byť zjednodušujúce. Dáva niekto prívlastok Alfredovi Eisenstadtovi? S týmto fotografom som sa stretol v New Yorku a tiež mi rozprával historky o tom, ako fotil Hitlera. Pred ním a pred fašizmom však na rozdiel od Riefenstahlovej, ktorá sa dostala k vodcovi až do súkromia, musel Eisenstadt utiecť ako nemecký Žid do Ameriky.“
Peter Hledík, filmový tvorca, riaditeľ slovenského filmového festivalu Artfilm: „To, že sa Riefenstahlová vo svojej knihe vyjadruje o Goebbelsovi ako ‘o tom kriplovi‘, je skôr zúfalým pokusom, ako sa zbaviť hanby a pokorenia. Na benátskom festivale získal dokument Prehliadka národov (na svoju dobu úžasný dokumentárny film) hlavnú cenu. Z istých prameňov však viem, že na festivale strávil celý týždeň aj Goebbels, ktorý pred svojím odchodom napísal pre Das Reich článok o nemeckej povahe. Okrem iného v ňom píše: ‘Nenávidieť je niečo, čomu sa Nemci ešte stále musia učiť…‘ Neverím, že sa táto dvojica na festivale nestretla, neverím, že spolu nehovorili o ideológii. Zložitý psychologický vzťah ku Goebbelsovi vidím ako kľúč k osobnosti Leni Riefenstahlovej. Sama nechcela niesť pocit viny, musela si nájsť iný objekt, aby sa očistila. Bola však verná Tretej ríši. Osobná tragédia? Zlyhanie?“
