Martin Nikodým sa narodil v Bratislave roku 1971. Študoval alternatívne a bábkové divadlo na DAMU v Prahe, ukončil bábkoherectvo na VŠMU v Bratislave. Rok pracoval v Štátnom bábkovom divadle v Bratislave, potom spolupracoval osem rokov s Fun radiom. Od r. 1992 sa začal objavovať v programoch STV, v roku 1996 začal spoluprácu s TV Markíza, kde moderuje Milionára. Kontakt s divadlom mu v súčasnosti ponúka muzikálová komédia Každý má svojho Leona v Teatre v bratislavskom Istropolise. Je ženatý, má 2,5-ročného syna Adama. Je vášnivým cestovateľom a amatérskym fotografom. FOTO sme – ľuboš pilc
Školská jedáleň mu zostane navždy v pamäti. Najhoršie spomienky má na granatiersky pochod a tarhoňu. A hoci hovorí, že zje všetko, nechuť k týmto jedlám mu zostala dodnes.
Na svoj prvý pokus niečo v kuchyni vytvoriť si Martin Nikodým veľmi dobre pamätá. Mal dvanásť rokov a so svojím kamarátom sa rozhodol upiecť dvojfarebnú bábovku. „Čudoval som sa, ale vydarila sa. Rodičov sme tým veľmi prekvapili. Zobrali si ju do práce a pred kolegami sa chválili, čo ich syn v kuchyni vytvoril.“
Pri pečení však nezostal a k vareniu ho prinútil až internát. „Študoval som v Prahe, mamina kuchyňa bola ďaleko,“ vysvetľuje. „Varil som a jedával všetko, najmä čo bolo v konzervách. Špeciálne rád som mal pečeňovú paštétu, lečo a chlieb.“
Upečie len štrúdľu
V detstve Martin obľuboval sladké. Aj pred pár rokmi si na svojich cestách ešte vedel pochutnať na koláčikoch. Teraz však už sladké nemusí. „Odvykol som si. Zjem už len horkú čokoládu, aj to nie často. Ale mám rád štrúdľu, pretože má tenké a jemné cesto a je v nej veľa plnky. Dokonca ju viem aj pripraviť. Tá je vlastne to jediné, čo viem upiecť.“
Inšpiruje sa ázijskou kuchyňou
Martin varí väčšinou rýchle jedlá. „Veľmi často varím vo woku. A na prudkom plameni. Na mäso potrebujem dve minúty a už k nemu len pridám zeleninu. Je to chutné, a najmä rýchle. Pritom sa snažím kombinovať suroviny, ktoré som nikdy predtým spolu nejedol. Rodina si zatiaľ pochvaľuje.“
Na rýchle a zdravé stravovanie našiel inšpiráciu v Ázii, najmä vo Vietname, v Thajsku a Kambodži. V Kambodži pozoroval kuchárku, ako varí polievku. „Čerstvé rezance ponorila do vriacej vody, po dvadsiatich sekundách ich vybrala, pridala zeleninu a zdravá polievka bola hotová.“
Ochutnal aj morského ježka
Martin rád skúša aj nové pochúťky z mora. Toto leto ochutnal aj to, z čoho majú Slováci pri návšteve Chorvátska strach: morského ježka. „Bola to zrejme pochúťka pre niekoho iného. Ja si dám radšej kalamáre, ryby a mušle – ale musia byť dobre pripravené.“
Vo Vietname videl na ulici predávať aj grilovaného potkana. „Chutí vraj ako grilované kurča. No, ja si teda radšej pochutnám na ňom. Potkana sa vyskúšať nechystám.“
Slovenskú kuchyňu si dopraje len občas
Chutí mu aj slovenská kuchyňa. „Vyrastal som na Slovensku, takže dobre viem, čo sú to parené buchty. Mám rád halušky, pirohy a guláš. Horšie už je, keď sa z toho prejem a nemôžem sa od stola ani postaviť. Po slovenských dobrotách sa to stáva. Preto si ich radšej doprajem len občas.“
Atmosféra čajovní ho lákala za študentských čias
Ráno máva Martin svoj každodenný kávový rituál: „Ale nie som kávový fanatik,“ upozorňuje. „Za najlepšiu pomoc pri smäde považujem citrónovú vodu, chutí mi aj pivo či rôzne druhy čaju. Atmosféru čajovní sme vyhľadávali pri debatách o ideáloch a živote, ale ešte za študentských čias. V tom období sme ich s kamarátmi a spolužiakmi navštevovali naozaj často. Vždy sme si tam dobre oddýchli a vymýšľali rôzne plány. Teraz si dobrý čaj vychutnávam radšej doma.“
