Brusel 21. septembra (TASR) Jasným lotyšským áno vstupu do Európskej únie sa v sobotu uzavrel cyklus referend v deviatich pristupujúcich krajinách. Obyvatelia všetkých s členstvom v EÚ súhlasili, najväčšiemu rozšíreniu únie v histórii preto z ich strany už nič nestojí v ceste.
Na rade sú teraz súčasné členské štáty, z ktorých zatiaľ prijatie desiatich nových krajín (vrátane Cypru, kde sa referendum nekonalo), ratifikovali zatiaľ len Dánsko a Nemecko. Ostatné krajiny si ratifikáciu nechávajú na jeseň a budú zrejme čakať na výsledky hodnotiacich správ o pripravenosti nových členov, ktoré Európska komisia zverejní 5. novembra.
Aj keď prípadné nedostatky, ktoré správa u nových členov odhalí, môžu vyvolať v rámci ratifikácie búrlivé vnútropolitické diskusie v členských štátoch EÚ a hrať do karát odporcom rozšírenia, neočakáva sa, že by niektorá krajina proces rozšírenia zablokovala. Každý štát pätnástky totiž ratifikuje prijatie všetkých 10 nováčikov v jednom bloku nemôže teda súhlasiť s prijatím deviatich a odmietnuť prijatie napríklad Slovenska.
Podľa prístupovej zmluvy, ktorú podpísalo 25 krajín budúcej rozšírenej únie, sa má ratifikačný proces skončiť v takom čase, aby zmluva vstúpila do platnosti 1. mája 2004. V tento deň sa potom Slovensko, Česká republika, Maďarsko, Poľsko, Slovinsko, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Malta a Cyprus stanú riadnymi členmi EÚ.
Z porovnania deviatich úspešných referend vyplýva, že najhlasnejšie áno vstupu do únie povedali Slováci za hlasovalo v referende 16.-17. mája 92,46 percenta zúčastnených voličov, čo je najviac zo všetkých krajín. Je to však relatívne, pretože účasť na referende dosiahla len 52,15 percenta a bola jednou z najhorších. Menej ľudí prišlo k urnám iba v Maďarsku.
Najopatrnejšie podporili členstvo v EÚ obyvatelia Malty, ktorí hlasovali ako prví 8. marca. Za sa vyslovilo len 53,65 percenta zúčastnených voličov, účasť dosiahla 91 percent. Po Malťanoch nasledovali 23. marca Slovinci ich áno bolo presvedčivé (89,61 percenta), potešila i vyše 60-percentná účasť.
Potom prišli na rad obyvatelia Maďarska, ktorí hlasovali 12. apríla. Jasné áno (83,76 percenta) zatienil veľmi nízky záujem voličov, ktorých prišlo k urnám len 45,62 percenta. Naopak Litovčania preukázali väčšiu zodpovednosť, 10.-11. mája ich prišlo hlasovať 63,3 percenta a členstvo v EÚ podporilo 91,04 z nich.
Ako piate sa konalo 16.-17. mája referendum na Slovensku, kde nebolo v hre, či ľudia členstvo v únii podporia, ale či ich príde aspoň 50 percent, aby bolo referendum platné. Tento prah sa nakoniec tesne podarilo prekonať a rekordných 92,46 percent ľudí sa vyslovilo kladne.
Po Slovensku nasledovala 7.-8. júna najväčšia vstupujúca krajina Poľsko. Výsledky pozitívne prekvapili, pretože Poliaci podľa prieskumov neboli vstupom do únie mimoriadne nadšení. Za však hlasovalo 77,45 percenta, účasť dosiahla uspokojivých 58,85 percenta. Ako poslední z Vyšehradskej štvorky hlasovali 13.-14. júna Česi. So vstupom do EÚ súhlasilo 77,33 percenta, k urnám prišlo 55,21 percenta voličov.
Po letnej prestávke sa cyklus referend úspešne uzavrel v dvoch pobaltských štátoch. Estónci hlasovali 14. septembra a členstvo v EÚ podporilo 66,92 percenta ľudí. Účasť bola vysoká 64 percent. V sobotu 20. septembra sa za vstup do únie vyslovili 67-percentnou väčšinou aj Lotyši. Účasť bola najvyššia po Malte 72,5 percenta.
Jedinou z desiatich budúcich členských krajín, kde sa referendum nekonalo, je Cyprus. Tam bolo naplánované len v prípade zjednotenia rozdeleného ostrova, čo sa nepodarilo.
(spravodajca TASR Robert Sermek) ed
