FOTO – ARCHÍV

Slováci, ktorí mali možnosť študovať na britských univerzitách najviac oceňujú fakt, že štúdium je tu oveľa intenzívnejšie ako u nás. „Jeden učiteľ sa venuje malej skupinke študentov,“ pochvaľuje si Vilo Kozáček, ktorý strávil semester na svetoznámom Oxforde. Dôraz sa kladie najmä na písomnú prezentáciu. „V písomnej forme sa totiž dajú najľahšie odhaliť slabé miesta v argumentácii,“ vysvetľuje Vilo Kozáček. „A nestačí mať len vedomosti, teba ich aj vedieť podať.“

Výhodou je aj to, že na renomovaných školách nemáte problém dostať sa k študijným materiálom. „Prístup na internet máte priamo z počítača v izbe a pri práci vás nezdržuje to, že by ste museli niekoľko týždňov čakať na odbornú publikáciu,“ hovorí Kozáček a dodáva. „Veľmi príjemný je aj život v univerzitných „mestečkách“. Môžete síce bývať aj na priváte, ale život v areáli školy je pohodlnejší. Zaujímavosťou sú spoločné „obývačky“ v klasickom anglickom štýle. Tu si môžete posedieť s kolegami, pozhovárať sa, dať si šálku popoludňajšieho čaju.“ Delia sa podľa stupňa vzdelania - do jednej majú prístup študenti najnižších ročníkov, ďalšia je pre študentov vyšších ročníkov a posledná je vyhradená pre pedagógov a seniorov.

Podľa Andreja Salnera, ktorý študoval na bostonskej Brandeis univerzity, patrí bakalárske štúdium v USA medzi to najlepšie, čo sa vo svete ponúka. „Výborné je, že bakalárske štúdium tu nie je tak úzko zamerané ako u nás. Ja som študoval ekonómiu a politológiu a aby som dostal v týchto odboroch bakalára, musel som absolvovať v každom asi desať-dvanásť povinných odborných predmetov. Ostatné som si mohol relatívne slobodne voliť z iných oblastí: jeden cudzí jazyk, jeden predmet zameraný na nezápadné kultúry, jeden z oblasti matematických vied, a tak ďalej. Vybral som si napríklad aj verejné vystupovanie, ktoré ponúkala divadelná katedra,“ vysvetľuje Salner. „Je to iný pohľad na vzdelanie - dôležitejšie je získať zručnosti ako vedomosti. A tie nemusíte získať nevyhnutne len vo vašom odbore.“ Študent sa v USA hlási na univerzitu, ale nie na konkrétny odbor a na začiatku má rok a pol na to, aby sa rozhliadol a vybral si. „Poznal som takých, ktorí prišli na školu s tým, že chcú študovať medicínu, na začiatku si teda zapísali predmedicínsky program, ale po roku zistili, že ich viac zaujíma americká história. Mali sme aj spolužiaka, ktorý prišiel na jeden semester zo Slovenska a povyberal si z prednášok iba to, čo bolo z jeho pohľadu najzaujímavejšie.“

Americké univerzity majú tiež obrovské knižnice a výborných pedagógov. „Je tu veľmi tvrdá konkurencia. Učitelia musia urobiť kvantum vedeckej práce a veľa publikovať. Na niektorých školách sa ich finančné hodnotenie odvíja aj od hodnotenia prednášok študentmi,“ dodáva Salner.

MONA GÁLIKOVÁ