Brusel 25. septembra (TASR) - Slovensko sa dnes v princípe dohodlo s Európskou komisiou (EK) na čerpaní eurofondov, z ktorých môže krajina získať do roku 2006 na rozvoj regiónov a poľnohospodárstva okolo 1,7 miliardy eur. V Bruseli po druhom kole rokovaní to oznámili slovenský vicepremiér Pál Csáky a sekčný riaditeľ EK pre eurofondy Luiz Riera.
Nevyriešené ostali dve technické otázky. Prvou je počet priorít, pri ktorých bude EÚ spolufinancovať projekty výnimočne až do výšky 80 percent namiesto bežných 75 percent. Slovensko požaduje sedem priorít, komisii sa to zdá priveľa. Pripomína, že napríklad Česká republika dostala iba tri takéto priority s vyšším financovaním.
Druhou nevyjasnenou otázkou je počet priorít v operačnom programe Poľnohospodárstvo, kde Slovensko chce všetky peniaze zamerať priamo na rozvoj poľnohospodárstva, komisia by však privítala väčšiu rôznorodosť priorít. Časť peňazí by podľa nej mala smerovať napríklad na rozvoja vidieka.
"Vo všetkých principiálnych otázkach sme sa dohodli, ostali len tieto dve technické témy na ďalšiu diskusiu, ktoré dnes ešte vidím ako malý problém," povedal na tlačovej konferencii Csáky. "Máme teraz celkovú dohodu o strategickom rámci (čerpania eurofondov)," potvrdil Riera.
Od piatka môžu začať obe strany dokončovať text rámcovej zmluvy, ktorá by mohla byť hotová do konca októbra. Prvé výzvy na projekty chceme zverejniť začiatkom októbra, povedal Csáky.
Celkovo by malo čerpanie štrukturálnych fondov a kohézneho fondu v rokoch 2004-06 pomôcť zvýšiť hrubý domáci produkt Slovenska na 54 percent priemeru únie, čo je oproti dnešku šesťpercentný nárast. Komisii sa najskôr tento celkový cieľ stanovený Slovenskom zdal málo ambiciózny, ale nakoniec ho prijala.
"Dôležitejšie ako konečné percento je mať efektívny nástroj, ktorý poslúži nielen na rozdeľovanie peňazí, ale aj rozvoj. Takýto nástroj teraz máme," povedal Riera, ktorý ocenil veľký pokrok Slovenska v regionálnej politike za uplynulé týždne.
Ešte pred letnými prázdninami samotný Riera i správa komisie označila pritom Slovensko za najhoršie pripravenú vstupujúcu krajinu v tejto oblasti, dnes Riera hovorí o "vynikajúcej práci", ktorú sa podarilo urobiť.
EÚ bežne spolufinancuje 75 percent projektov v rámci eurofondov, v mimoriadnych prípadoch však môže povoliť až 80 percent. Slovensko žiadalo, aby takýchto prioritných oblastí bolo sedem. Štyri sa týkajú oblasti práce a sociálnych vecí (riešenie nezamestnanosti, problémov trhu práce), piata budovania občianskej spoločnosti, vrátane podpory pre rómsku komunitu, šiesta ochrany proti povodniam, siedma oblasti pôdohospodárstva, konkrétne rýchlejšej evidencie parciel.
"Myslíme, že všetkých sedem návrhov je logických, ale ak budeme úspešní len v dvoch-troch prípadoch, aj tak to bude prínos pre celú spoločnosť," povedal Csáky.
Riera potvrdil, že komisia je ochotná priznať výhodnejšie spolufinancovanie špecifickým a zraniteľnejším regiónom alebo skupinám obyvateľstva a návrhy Slovenska bude ešte analyzovať. Podľa zdrojov EK by 80-percentné spolufinancovanie prichádzalo v úvahu pri niektorých projektoch na podporu Rómov, pri opatreniach proti povodniam.
Druhou otvorenou technickou otázkou je počet priorít v operačnom programe pre poľnohospodárstvo, kde chce Slovensko všetky peniaze poskytnúť prakticky na priamu podporu farmárom.
To by nebol problém, v záujme väčšej transparentnosti však EK uprednostňuje, keď je priorít viac. S každou prioritou súvisia totiž príslušné opatrenia a na ne vyčlenené finančné prostriedky. Ak je priorita iba jedna, môže krajina presúvať peniaze medzi opatreniami bez súhlasu EK, ak je priorít viac, musí presun schváliť komisia. Ostatné nejasnosti v rokovaniach sa dnes podarilo odstrániť. Zdroje EK však upozorňujú, že politicky sa dnes uzavreli rokovania len o rámci podpory spoločenstva, nasledovať budú omnoho technickejšie, podrobnejšie a náročnejšie rokovania o jednotlivých operačných programoch.
(spravodajca TASR Robert Sermek) žab
