V strachu pred ľuďmi takto celé dni preležala v útulku boxerka Angela, ktorú ktosi vychudnutú na kosť vhodil do kontajnera s nohami zviazanými drôtom. Dnes má svoj dvor aj dom s úžasnými ľuďmi, ktorí dokázali svojou láskou zmeniť utýranú bytosť na sebaistú psiu dámu.
Na zápražie príjemne praží a zahrieva mačiatkam kožúšky. Niečo tu však nie je v poriadku. Neležia natiahnuté na rohožke, ako to mačky milujú, ale mňaukajú z prepraviek naskladaných vedľa seba. Kúsok ďalej stoja trocha väčšie a z nich havkajú psíky. „Nie je to bohviečo dívať sa na svet poza zamrežovaných dvier,“ dávajú zvieratá jasne najavo. A predsa môžu hovoriť o šťastí. Sú v rukách ľudí, ktorí robia všetko preto, aby sa zo zamrežovaných kotercov útulku dostali čo najskôr do bytov a dvorov. Sloboda zvierat takto ročne umiestni asi tisíc bezprizorných zvierat. Týraných, vyhodených do odpadkov, narodených na ulici. Práve teraz čaká len v bratislavských útulkoch na nový život asi štyridsať mačiek a stotridsať psov. Netušia, že budúcu sobotu budú mať sviatok. Štvrtý október je totiž svetovým dňom zvierat. Snáď sa na ne aj vďaka nemu viac upriami pozornosť. Lebo títo najlepší priatelia človeka mali doteraz fakt psí život.
Na budúci víkend sa v bratislavskej Inchebe uskutoční najväčšia výstava psích plemien v Európe – Eurodogshow 2003. Je to veľká sláva, o ktorú naši kynológovia bojovali tri roky. V honosnej spoločnosti európskych šampiónov sa predstavia aj Hviezdy z ulice, čiže bývalí obyvatelia psích útulkov, ktorí si už tiež našli svojich pánov.
Fialku zrazilo auto. Majiteľka sa síce zmohla na to, aby psíka odviezla k veterinárovi, odtiaľ sa však nenápadne stratila. Fialka s viacnásobne polámanými prednými labkami, otrasom mozgu a početnými pomliaždeninami musela prežiť niekoľko komplikovaných operácií. Dnes sa zotavuje vďaka Slobode zvierat a hľadá sa pre ňu nový láskavý majiteľ.
Štvrtého októbra o desiatej tu bude defilovať s novými majiteľmi asi tridsať „orieškov“ všetkých veľkostí, veku aj dĺžky srsti. Bude tu aj stánok s informáciami o Slobode zvierat a najmä o tých, ktorým pomáhajú. Na výstavu nemožno priniesť priamo psy, ktoré sú v útulku. Z viacerých dôvodov. Mnohé sú v karanténe a čakajú na vakcináciu, ale aj kvôli ich psychike. Pre zviera je presúvanie sa, neznáme prostredie a množstvo psov stresom a načo vynervované zvieratá ešte viac trápiť? Tí, ktorí už získali istotu vďaka dobrým pánom, to je čosi iné. Pretože opatera môže zmeniť psa na nepoznanie. Edita Gardonová zo Slobody zvierat, jedna z organizátoriek akcie, pozná tisícky takýchto príbehov.
Vlčiak, čo sa bál vidličky
Domovom Edity Gardonovej, ako každého pracovníka Slobody zvierat, prešlo mnoho zvierat. Len v súčasnosti má tri psy z útulku. Svojho času do jej rodiny prišla aj sučka vlčiaka. Musela si prežiť peklo, lebo panicky reagovala na najmenší hluk.
„Stačilo, aby mi spadla vidlička a hneď bola pod stolom a hodinu sa triasla. Najväčším utrpením sa však ukázalo obdobie Vianoc. Delobuchy ju privádzali do zúfalstva. Začula ranu a už ležala na zemi, alebo sa zvrtla a odušu bežala domov, kde sa cítila aspoň trochu bezpečne. Bolo jasné, že sídliskový život plný vnemov a vzruchov pre ňu nie je. Nakoniec sa nám podarilo nájsť pre ňu ranč uprostred prírody. Stal sa tam z nej celkom iný pes – šťastný a sebavedomý.“
Edita Gardonová teraz obtelefonovala majiteľov podobných najdúchov, aby sa zúčastnili psej výstavy. Mnohí boli prekvapení – veď mu chýbajú zuby, je starý, kríva – čudovali sa. „Nevadí,“ ubezpečila ich, vizáž vôbec nie je podmienkou. Krédom je heslo, ktoré visí aj na priečelí útulku – vyberaj srdcom, nie očami! A tak sa v sobotu môže do kruhu vydať aj psí starček Zvonko, ktorý sa do útulku dostal z ulice, od bezdomovcov. Spoločne s dvoma sučkami a pätnástimi šteniatkami. Vyzeralo to, že Zvonko nemá veľké šance na umiestnenie do novej rodiny, oveľa väčší dopyt je po šteniatkach. Našla sa však stará pani, ktorá chodievala do útulku pomáhať s venčením a malého psíčka si veľmi obľúbila. Nakoniec sa odhodlala, že si ho vezme domov. Bohužiaľ, zakrátko Zvonko o pani prišiel, zomrela. Rodina si však psíka už nechala a o týždeň sa asi dočká svojej prvej psej výstavy.
Mal by tu byť aj krásny kríženec kanadského ovčiaka Paul, pes s výbornou povahou, hravý a dôverčivý, ktorý teraz žije v rodinnom dome, alebo Omar a Fatima. Ako malinké dvojdňové šteniatka skončili v igelitke v kontajneri. Nikto neveril, že prežijú bez mamy, a predsa z nich vyrástli nádherné zdravé šteňatá a obe dnes majú nového majiteľa.
Do opatery Slobody zvierat sa nedostávajú len psy a mačky, prechodnými obyvateľmi útulku sú i škrečky, fretky, veveričky, vtáci či tento srnček. Kurióznym podnájomníkom bola jedna zablúdená sliepka, ktorá sa rozhodla robiť spoločnosť hosťom v istej bratislavskej reštaurácii. Za poskytnutie dočasného domova v útulku ich na druhý deň odmenila čerstvým vajíčkom. Jej noví majitelia sa museli písomne zaviazať, že v hrnci neskončí.
Psy, ktoré nikto nechcel
Iný Omar sa do útulku dostal s dvoma ťažkými zlomeninami nôh. Vyzeralo to, že tu už ostane, kto by chcel chromého psa? Bol pomaly miestnym inventárom, keď zrazu prišiel starší manželský pár a Omar im padol do oka, napriek veku a krívaniu. Hoci v útulku sa osadenstvo obmieňa pomerne často, je v ňom zopár podobných ťažko umiestniteľných prípadov. Aj teraz je ich sedem. Najdlhšie žila v útulku vlčiačka Leila.
„Vždy sme sa smiali, že keby záležalo na nej, postavila by aj dva útulky,“ spomína E. Gardonová. „Z každej prechádzky si totiž priniesla tehlu alebo veľký kameň a uložila ho pred budovu. Staručká sučka bola u nás tri roky, nemala pomaly už ani jeden zub a vyzeralo to, že tu aj dožije. No nášmu veterinárnemu technikovi sa podarilo zohnať domček so záhradou a vzal si ju. Dnes si tam Leila užíva starobu.“
Alebo Angela. Znie to neuveriteľne, ale v kontajneri, s nohami zviazanými drôtom, skončil aj tento dospelý boxer. Vychudnutý na kosť, apatický a zlomený, vyzeralo, že mu niet pomoci. No aj pre neho sa našiel „jeho“ človek. Rovnako pre vlčiaka s podobným osudom. V dospelosti skončil v smetníku, navyše mal v sebe zapichnutú obrovskú ihlu. Ten, kto ho chcel takto odpratať zo sveta, našťastie netrafil do srdca, len vďaka tomu je pes ešte na svete. Podobne ako Angela sa z hrozných zážitkov vylízal a dnes býva s novou paňou, ktorá mu dokonca dovolí spávať v posteli.
Na budúcich majiteľov zatiaľ ešte len čaká Fialka. Psíka zrejme prešlo auto, mal totiž zlomené obe predné nohy. Majiteľka ho odviedla k veterinárovi, no kým mu dával prvú pomoc, zmizla z čakárne. Lekár teda zavolal do útulku, či by sa Fialky neujali. Má za sebou dve ťažké operácie a zatiaľ potrebuje sústavnú opateru, lebo mu treba po operáciách čistiť rany a nechať ho na pokoji. Na rekonvalescenciu nie je rušný útulok plný brechotu a pachov najlepším prostredím. Zatiaľ teda býva u jednej z dobrovoľníčok a všetci veria, že keď sa vystrábi, aj on si nájde lepších majiteľov.
Miláčik
Keď sa Evy Pitoňákovej opýtate na jej Limka, slová nadšenia sa začnú valiť ako vodopád. Pritom spočiatku nechodila do útulku so zámerom odniesť si psa. Zvieratá mala vždy – vlčiakov, špica, ujala sa aj zatúlaného labradora, no teraz žila v sídliskovom byte s perzským kocúrom a o ďalšom psovi neuvažovala. Čierno-biely psík jej však hneď padol do oka. Stál tam ešte priviazaný na remienku, iba noc predtým ho odchytili. Nespustil z nej oči, vlastne on si ju vybral. Začala za ním teda chodiť, pomáhať s kŕmením, vychádzkami. Aj si myslela, že si ho raz vezme, no až keď sa presťahuje do rodinného domu. Jedného dňa však Limka nenašla v búde. Ochorel, dostal kotercový kašeľ, ktorý často sužuje psov žijúcich pohromade. Mal ťažký zápal, bol na silných antibiotikách. Vtedy sa rozhodla, vezme ho k sebe. S manželom celé noci nespali pre prudké nápory kašľa, vstávali kvôli liekom, ale vedeli, že späť ho nevrátia.
Dnes všetci žijú spoločne v dome neďaleko Bratislavy. Limka už dokonca opustila aj počiatočná bojazlivosť, svedectvo, že si tiež užil svoje. Stačilo, aby si niekto preložil nohu cez nohu a už sa triasol v kúte. Teraz je z neho smelý pes, ktorý počúva na povely, ako všetci jeho predchodcovia s rodokmeňmi. No predsa sa od nich líši. Každý pes dokáže prejavovať lásku, ako však vie ľúbiť pes z útulku, si vraj nedokážeme predstaviť. Od panej sa nepohne ani na krok a ona, odkedy má Limka, nechápe, ako niekto môže túžiť po psovi s papiermi. Veľmi rada sa s ním príde popýšiť do Incheby, aby ukázala, že na Hviezdy z ulice nemá žiaden európsky šampión.
FOTO – MONIKA ĎURKOVIČOVÁ a archív
