Boj o prvý let na Mesiac patrí už dávno histórii, Európania ho však začínajú skúmať až teraz. Mnohí sa pýtajú, prečo sa Európa rozhodla práve pre Lunu.

Podľa Európskej vesmírnej agentúry (ESA) má vesmírna sonda SMART 1, vypustená dnes z kozmodrómu Kourou vo Francúzskej Guayane, za jednu z hlavných úloh otestovať iónový pohon, ktorý by mal umožniť oveľa dlhšie vesmírne lety.

So súčasným chemickým pohonom, aj keď je rýchlejší, sa dajú totiž sotva dosiahnuť vzdialené planéty Slnečnej sústavy, napríklad Merkúr alebo Pluto. Aby sondy mohli vôbec pokračovať v lete ku vzdialeným planétam, musia využiť príťažlivosť napríklad Marsu.

"Je to tak, akoby ste z Mníchova do Berlína cestovali cez Rím a Paríž," približuje nevýhody doterajšieho pohonu kozmických rakiet nemecký fyzik Horst Löb.

Nový pohon, ktorý už dlhšie zamestnáva autorov vedecko-fantastických románov, spotrebúva výlučne slnečnú energiu, môže trvať bez prerušenia niekoľko rokov a vesmírne lode dopraví priamo k vybraným planétam. Jeho nevýhodou je, že v porovnaní so súčasnými pohonmi je pomalý. Kým Apollo potrebovalo na cestu na Mesiac niekoľko dní, bude sonda SMART letieť k svojmu cieľu 15 mesiacov.

Kritici taktiež poukazujú na skutočnosť, že technika použitá v prípade SMART 1 nezodpovedá najnovšiemu stavu vedy. Iónový pohon realizovaný na základe výsledkov rusko-francúzskeho výskumu dosahuje len polovičnú výkonnosť v porovnaní s americko-nemeckými výskumami.

Napriek všetkým negatívam odborníci vydarený štart prvej európskej mesačnej sondy oceňujú. Ľudstvo sa totiž ešte stále nevzdalo sna o prestupovej vesmírnej stanici na Mesiaci. Na vybudovanie takéhoto zariadenia je však nevyhnutná voda. Práve preto bude SMART 1 monitorovať doteraz neprebádané mesačné póly a pátrať po prítomnosti ľadu. Pokiaľ by sonda bola úspešná, mohlo by to znamenať nové preteky o Mesiac.

Názov SMART predstavuje novú koncepciu malých vesmírnych misií, zameraných na výskum nových technológií (Small Missions for Advanced Research in Technology). Vývoj sondy trval o štyri roky menej a s celkovou sumou 110 miliónov eur predstavoval len pätinu nákladov, ktoré si vyžiadali doterajšie porovnateľné európske vesmírne projekty.

Výhodou sondy SMART je aj jej malá veľkosť. SMART 1 pozostáva z kvádra s objemom jeden meter kubický a z dvoch slnečných panelov s rozpätím 14 metrov. Všetky prístroje vo vnútri sondy, počnúc kamerou, končiac infračerveným spektometrom sú prispôsobené malým rozmerom sondy.

O ďalšej misii SMART rozhodne ESA v budúcich mesiacoch. S cestou na Merkúr rátajú odborníci z ESA okolo roku 2012.

Autor: Darmstadt