Poslušne sedieť a hlásiť sa - prísna disciplína na našich školách je tu ešte z čias komunizmu. Reforma Milénium, ktorá by mala priniesť do škôl tvorivosť, výchovu k zdravému sebavedomiu či redukciu učiva, a tým aj menej stresu, je však už niekoľko rokov stále len na papieri. Na školskom zákone pracuje už tretí minister. Bude tentoraz úspešný? FOTO SME - SOŇA REBROVÁ
Chceli by ste, aby sa už vaše dieťa v škole neučilo množstvo nepodstaných vecí? Aby ho učitelia naopak učili tvorivosti a pomáhali mu zvyšovať zdravé sebavedomie? Potešilo by vás, keby vaše deti chodili rady do školy?
To všetko má zmeniť najväčšia reforma regionálneho školstva od čias komunizmu Milénium. Tá je však na papieri už niekoľko rokov (a to dokonca už jej tretia verzia), ale akosi nikto nevie napísať zákon, ktorý by ju uviedol do života. Neuspela bývalá ministerka Eva Slavkovská, ani minister Milan Ftáčnik, a hrozí, že na novom školskom zákone si vyláme zuby aj súčasný minister školstva Martin Fronc. Legislatívnu verziu školského zákona, ktorú v auguste predložil do vlády, nakoniec stiahol s tým, že na nej treba ešte popracovať.
Ako ďalší možný termín predloženia zákona do vlády uviedol až január budúceho roka. Učitelia aj mnohí rodičia sú znepokojení. „Čo ak sa školský zákon opäť nestihne schváliť?“
Ten terajší totiž platí od roku 1984 a hoci odvtedy prešiel už dvanástimi novelami, boli to len kozmetické úpravy. „Pôvodný duch komunizmu v ňom ostal,“ hovorí Miron Zelina, jeden zo spolutvorcov Milénia, prodekan na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. „Navyše, nebol to ani zákon o výchove a vzdelávaní, ale zákon o školských inštitúciách,“ dodáva.
Zelina sa obáva, že ďalšia verzia reformy školstva zapadne prachom. So záujmom však čaká na správu ministra školstva o stave napĺňania Milénia, ktorú by mal minister školstva predložiť ešte tento rok.
Vladislav Rosa, hlavný školský inšpektor a druhý z troch spoluatorov Milénia, hovorí: „Nielen v školstve, ale aj v politike je vegetačné obdobie, a preto si vôbec netrúfam povedať, aká je priechodnosť takéhoto dôležitého zákona.“ Dodáva, že mu neprislúcha hodnotiť kroky ministra, ale myslí si, že tvorba zákona je už v naozaj veľkom sklze. „V týchto dňoch mal mať návrh zákona už paragrafové znenie a už k nemu mala prebiehať diskusia pedagógov, ale aj rodičov a širokej verejnosti.“
Čo sa návrhu zákona najviac vytýka:
Z dvoch zákonov, ktoré by malo mať ministerstvo školstva v týchto dňoch hotové, je v paragrafovom znení pripravený len jeden - návrh zákona o Štátnej správe v školstve a školskej samospráve. Napriek tomu, že prináša niekoľko nesporných výhod, viacerí odborníci mu vyčítajú, že je dosť opatrný pri ponechávaní právomocí školám a ich zriaďovateľom.
Čo mu odborníci najviac vyčítajú a čo by ešte chceli počas pripomienkového konania zmeniť?
- že pripomienky k nemu mala verejnosť i odborníci podávať počas augusta, vtedy však vôbec nebol k dispozícii na internete, takže sa k nemu nedalo dostať.
- že zavádza krajské školské úrady, a tak utužuje centralizovanú moc a nedáva zriaďovateľom škôl takú kompetenciu, aká im prislúcha. Mnohí považujú tento paragraf za krok späť k centralizácii.
- že z návrhu zákona vypadlo ustanovenie, podľa ktorého je návrh rady školy na vymenovanie či odvolanie riaditeľa pre zriaďovateľa záväzný.
- že nemení postavenie rady školy a naďalej ju udržuje viac-menej formálnou, s minimálnymi právomocami.
- že sa do návrhu zákona dostal paragraf o tom, že riaditeľ môže ostať vo funkcii na ďalšie funkčné obdobie aj bez výberového konania, len na základe súhlasu rady školy. Keďže táto je naďalej formálna, môže to znamenať, že riaditelia ostanú vo svojich funkciách zabetónovaní až do dôchodku. Paragraf o päťročnom funkčnom období tak stratí význam. (sr)
