Brusel 1. októbra (TASR) Európska komisia začala dnes diskusiu o budúcnosti regionálnej politiky EÚ, ktorá ročne pohltí na podporu zaostalých oblastí vyše 30 miliárd eur.
Proti sebe stoja dva tábory: bohatšie krajiny chcú peniaze zamerať výlučne na najzaostalejšie regióny a sprísniť kritériá nárokov na podporu, chudobnejšie štáty trvajú na princípe solidarity, podľa ktorého v únii bohatší platia na chudobných.
Rozdelená je aj samotná Európska komisia. Na čele prvého tábora stoja holandský komisár pre vnútorný trh Frits Bolkestein, jeho kolega zodpovedný za hospodársku súťaž Mario Monti či rozpočtová komisárka Michaele Schreyerová.
Na strane chudobných sú najmä komisár pre regionálnu politiku Michel Barnier a jeho kolegovia zodpovední za poľnohospodárstvo a dopravu - Franz Fischler a Loyola de Palacio.
K prvej priamej výmene názorov došlo dnes popoludní na neverejnom seminári EK o budúcom finančnom rámci EÚ. Súčasný rozpočtový výhľad (tzv. Agenda 2000) platí do roku 2006. EK musí preto v novembri predložiť prvé návrhy nového finančného rámca na ďalšie roky (zrejme do roku 2013), o ktorých budú členské štáty rokovať na budúci rok.
Dlhodobý finančný výhľad vyvoláva v únii tradičene vášnivé diskusie a spory medzi hlavnými prispievateľmi do rozpočtu (Holandsko, Nemecko, Británia, Švédsko), ktorí trvajú na znižovaní výdavkov, a hlavnými príjemcami peňazí (Španielsko, Grécko, Portugalsko), ktorí sa snažia udržať podporu čo najvyššiu.
Rokovania o budúcom finančnom rámci však budú mať novú príchuť pôjde totiž o rozpočet pre rozšírenú 25-člennú úniu s desiatimi chudobnejšími krajinami.
Najväčiu polemiku vyvolával doteraz rozpočet o poľnohospodárstve, ten je však od vlaňajšej jesene dohodnutý do roku 2013. V centre pozornosti sa preto ocitla regionálna politika, v rámci ktorej smeruje ročne do zaostalých oblastí približne 32 miliárd eur.
Komisári dnes diskutovali na základe pracovného dokumentu, podľa ktorého by mal aj v budúcnosti ostať pri štrukturálnych fondoch zachovaný tzv. cieľ 1, v rámci ktorého dostávajú podporu oblasti, kde hrubý domáci produkt na obyvateľa nepresahuje 75 percent priemeru EÚ. Toto kritérium spĺňajú všetky regióny v budúcich členských krajinách s výnimkou Prahy a Bratislavy.
Peniaze z ostatných nástrojov regionálnej politiky (najmä cieľ 2 štrukturálnych fondov) však dokument navrhuje presunúť do akéhosi fondu ekonomického rastu, teda na projekty podporujúce konkurencieschopnosť, inováciu, rozvoj špičkových technológií, a to bez ohľadu na región. Túto myšlienku podporuje predseda EK Romano Prodi i trhovo orientovaní komisári Bolkestein a Monti.
V rámci cieľa 2 dostávajú dnes podporu aj oblasti s HDP nad 75 percent, ktoré trpia poklesom priemyselnej výroby či vysokou nezamestnanosťou, dokonca aj niektoré štvrte Londýna či Paríža, teda miest, ktoré patria v EÚ k najbohatším regiónom. Nárok na peniaze z cieľa 2 bude mať podľa terajších pravidiel aj Bratislava. Práve o podobe tejto podpory, jej zachovaní, zrušení či výraznej zmene sa očakáva najväčšia diskusia.
(spravodajca TASR Robert Sermek) ed
