John Maxwell Coetzee (1949) pochádza zo starobylého búrskeho rodu, narodil sa v Kapskom Meste, otec bol advokátom a matka učiteľkou. Chodil do anglických škôl a absolvoval štúdium literatúry a matematiky. Roku 1962 šiel do Anglicka pracovať ako programátor, ale o tri roky neskôr sa presťahoval do Spojených štátov, kde roku 1969 promoval na univerzite v Austine v štáte Texas.
Tohtoročným laureátom najprestížnejšej svetovej literárnej ceny je juhoafrický spisovateľ J. M. Coetzee, autor románov o rasizme a pokrytectveŠvédska akadémia vied včera o trinástej hodine oznámila, že Nobelovu cenu za literatúru za rok 2003 dostal juhoafrický spisovateľ, šesťdesiattriročný John Maxwell Coetzee, ktorý, ako píše v oficiálnom zdôvodnení, „zobrazuje v mnohých prevlekoch nečakanú prítomnosť outsiderstva“. Ocenenie dostal za romány, poviedky a eseje. Jeho najvýznamnejšia kniha je Hanebnosť (Disgrace).
Medzi prvými zaznamenala nemecká agentúra DPA reakciu kritika Marcela Reicha-Ranitzkého, v nemeckej jazykovej oblasti „literárneho pápeža“. Marcel Reich-Ranitzki povedal, že to bolo „rozumné rozhodnutie“, Juhoafričan je podľa neho „významný autor“. „Aj tak mi je ľúto, že významní americkí autori ako Philip Roth a John Updike znovu obišli naprázdno,“ dodal Reich-Ranitzki.
„Je to veľký spisovateľ,“ vyhlásila včera pre svetové agentúry juhoafrická autorka Nadine Gordimerová, laureátka Nobelovej ceny z roku 1991.
V Amerike začal písať, ale roku 1971 sa vrátil do južnej Afriky. Roku 1984 začal prednášať literatúru na univerzite v Kapskom Meste, v osemdesiatom šiestom a deviatom učil na John Hopkins University v Baltimore a posledné dva roky prednáša na austrálskej univerzite v Adelaide. Minulý rok sa sem z južnej Afriky presťahoval aj s manželkou, ktorá je tiež profesorkou literatúry. FOTO - REUTERS
Téma apartheidu
V porovnaní s inými významnými spisovateľmi je dielo nositeľa Nobelovej ceny za literatúru Johna Maxwella Coetzeeho pomerne tenké. Ale takmer každý jeho román už získal nejakú prestížnu cenu, Bookerovu cenu pre anglický román dokonca dvakrát - v rokoch 1983 a 1999 - a to za romány Život a doba Michaela K. a Hanebnosť. A tak sa už dlho špekulovalo o tom, či ako druhý Juhoafričan po Nadine Gordimerovej môže získať Nobelovu cenu. Zdalo sa, že hoci kritika ho už dávno veľmi vysoko hodnotí, a jeho knihy sa prekladajú a čítajú po celom svete, nemá ako ďalší príslušník bielej menšiny v krajine, ktorú belosi ešte donedávna brutálne ovládali, veľké šance. Osemnásťčlenná porota Nobelovej ceny totiž väčšinou neignoruje ani mimoliterárne argumenty. Coetzeeho najznámejšia kniha Hanebnosť je slovenskému publiku prístupná v českom preklade. Pred rokom ju vydalo pražské vydavateľstvo Volvox Globator. „Šampanské sme neotvorili,“ povedali SME redaktori vydavateľstva, „cena pre Coetzeeho nás veľmi potešila.“
Tak ako v textoch juhoafrickej kolegyne Nadine Gordimerovej aj v tomto prípade sa celým jeho dielom tiahne téma apartheidu. „Jeho intelektuálna poctivosť rozkladá každý základ útechy a dištancuje sa od lacného divadla ľútosti a kajúcnosti,“ vyhlásila o ňom včera Švédska akadémia vied.
Oficiálne zdôvodnenie zdôrazňuje, že Coetzee píše o „spôsoboch hodnotenia a správania, ktoré so sebou priniesol juhoafrický systém apartheidu, ale ktoré môžu vzniknúť aj kdekoľvek po ňom“.
Považujú ho za zdržanlivého, miestami až záhadného človeka. Len zriedka vystupuje na verejnosti a takmer neposkytuje rozhovory. V deväťdesiatom deviatom, keď získal svoju druhú Bookerovu cenu, poslal na udeľovanie ceny list, v ktorom napísal, že zo šestice finalistov sú všetci rovnako hodni víťazstva: „Keď vyhrám, bude to len preto, lebo dvadsiateho piateho októbra bude pre mňa šťastná konštelácia hviezd.“
Nasvietené pomery
Kritici ho oslavovali ako „najinteligentnejšieho spisovateľa južnej Afriky“. Má podchladený štýl, píše s odstupom, ale jeho próza je vybrúsená a naliehavá.
V centre jeho románov je väčšinou stud, vina a osud, zmierenie, ľútosť a hanba. Román Hanebnosť je príbeh boja univerzitného profesora po páde belošského režimu, ktorý sa, opľúvaný po afére so študentkou, utiahne na farmu svojej dcéry. V tomto - zväčša - realistickom rozprávaní J. M. Coetzee občas alegorickou parabolou nasvietil spoločenské pomery. Jeho postavy sú väčšinou outsideri, stojaci osamelo a izolovane medzi frontmi, bolestne hľadajúci svoj domov a vlasť.
Okrem románov je autorom troch zbierok esejí. Román Život a doba Michaeala K. z roku 1983 je o záhradníkovi, ktorý sa márne usiluje o neúčasť v občianskej vojne vo svojej krajine. Viacerými cenami bol ovenčený román V srdci krajiny. Je o žene, ktorá sa na osamelej farme zblázni. Kniha Čakanie na barbarov, z roku 1984, opisuje príbeh vidieckeho sudcu, ako vzdoruje brutálnej vrchnosti. V deväťdesiatom siedmom vydal knihu spomienok Chlapec. Africké detstvo. Svoju mladosť pozoruje z veľkého odstupu. Jeho najnovším textom je Elizabeth Costello, o staršej austrálskej vysokoškolskej profesorke.
„Ako muž na známom Magrittovom obraze, ktorý si vidí zátylok v zrkadle, stoja Coetzeeho postavy v rozhodujúcich momentoch nehybne za sebou samými, neschopné byť prítomné pri vlastných činoch. Ale pasivita nie je len tmavé dusno, ktoré pohlcuje osobnosť, je to aj krajný prostriedok, ktorý má človek k dispozícii, aby sa mohol vzoprieť utláčateľskému poriadku - pasívny človek je preň nedostižný. Skúmaním slabosti a porážky zachytáva božskú iskru v človeku,“ píše sa vo včerajšom vyhlásení Švédskej akadémie vied.
Nobelova cena za literatúru sa udeľuje od roku 1901, tento rok po deväťdesiaty šiesty raz. Je dotovaná sumou 1,1 milióna eur. Odovzdáva sa vždy 10. decembra, na výročie smrti zakladateľa ceny, vynálezcu Alfreda Nobela, ktorý zomrel roku 1896.
J. M. COETZEE V KNÍKUPECTVÁCH
J. M. Coetzee: Čekání na barbary * Apsida * Praha 2001
J. M. Coetzee: Hanebnost * Volvox Globator * Praha 2002
Autor: MARTA FRIŠOVÁANDREA PUKOVÁ
