Aj keď dnes dostupné rýchlosti dátových prenosov v mobilných sieťach 2,5 generácie korešpondujú viac-menej s možnosťami pripojenia dial-up na pevnej analógovej linke, sú to už hodnoty prakticky dobre využiteľné. Na komunikáciu prostredníctvom e-mailu, prístup na internet (buď cez WAP priamo z mobilu, alebo pomocou web prehliadača z notebooku, či PDA) sú možnosti HSCSD aj GPRS vcelku dostatočné, no od kvality aj toho najpomalšieho širokopásmového pripojenia sú stále vzdialené. Využívanie multimediálnych služieb, najmä z oblasti videa v mobilných telefónoch nie je preto príliš aktuálne (aj keď prvé lastovičky sa už objavujú). V tejto situácii nie je prekvapujúce, keď napr. britský mobilný operátor 3 UK, ktorý prevádzkuje sieť 3. generácie láka zákazníkov konkurenčných 2G operátorov na nižšie ceny hlasových služieb. V oblasti dátových prenosov zatiaľ európski 3G poskytovatelia príliš neoslnili.
Zdá sa však, že budúcnosť mobilných komunikácií v oblasti multimédií, internetu a prenosu dát všeobecne nebude v ničom zaostávať oproti možnostiam dnes dostupných druhov širokopásmového pripojenia, teda ADSL a káblových modemov.
Očakávané zrýchlenie by mali priniesť mobilné siete 3. generácie (3G). Siete WCDMA (Wideband Code Division Multiple Access), ktoré sú základom UMTS a majú sa stať euroázijským štandardom pre 3G stále štartujú a pasujú sa s detskými chorobami. O niečo lepšie sú na tom operátori prevádzkujúci siete 3G podľa amerických štandardov CDMA 2000. Aj tí však doposiaľ sprístupnili dátové prenosy zväčša typickými rýchlosťami 153 kbit/s, čo je síce lepšie ako 2 kanály ISDN (128 kbit/s), ale broadband to ešte stále nepripomína. Rovnako na tom budú aj siete EDGE, ako nadstavba GSM/GPRS, ktorých maximálne rýchlosti sú až na úrovni 472 kbit/s (prakticky ponúkané rýchlosti v dnešnej dobe sú však len 170 kbit/s, ktoré sú ďalej limitované možnosťami dostupných telefónov - NOKIA 6200 a 6220 napr. poskytuje „len“ 118,4 kbit/s pre downlink).
384 kbit/s je hodnota, ktorú majú UMTS bežne poskytovať v intravilánoch miest pre pohyblivé objekty. Rýchlosť vcelku slušná, ak uvážime, že zhruba korešponduje s rýchlosťou pre downlink služby chello od káblového operátora UPC, či polovicou rýchlosti dnes dostupného ADSL na Slovensku. Ešte vyššie hodnoty, až 2 Mbit/s má UMTS ponúknuť pre statické pripojenie v budovách, aj keď si vyžiada špeciálne základňové stanice (BTS). To sú už rýchlosti veľmi slušného broadband pripojenia cez ADSL (na Slovensku zatiaľ nie je v takejto kvalite služba ADSL dostupná, ale v prvom pilotnom projekte s ňou ST počítali). Rovnaké hodnoty sa tiež bežne dosahujú pri WiFi sieťach podľa štandardu 802.11b (napr. verejná sieť WiFi EuroTel HotSpot), aj keď horná hranica je v tomto prípade až 11 Mbit/s. Porovnávať technické možnosti a perspektívy bezdrôtových LAN sietí a mobilných sietí 3G len na základe jediného parametra - rýchlosti prenosu dát - by však bolo scestné a nie je to ani cieľom tohto príspevku.
Hranica 2 Mbit/s, ktorá bola považovaná za mierne zahmlený cieľ sietí 3G kdesi za horizontom, nebude ale určite posledným slovom tretej generácie.
Technológia CDMA 2000 si pripísala body k dobru, keď sa firme Nokia podarilo vo výskumnom centre pre CDMA technológie v kalifornskom San Diegu uskutočniť dátové spojenie z mobilného telefónu rýchlosťou až 3,09 Mbit/s.
Test sa uskutočnil z komerčne dostupného telefónu Nokia 2285 s upgrade pomocou čipsetu Nokia 1xEV-DV na emulátor základňovej stanice 1xEV-DV od firmy Racal Instruments.
Uvedený čipset je celosvetovo prvým, ktorý kompletne podporuje štandard (CDMA) 1xEV-DV Release C.
Ako hovorí samotný názov technológie (Code Division Multiple Access), je v sieťach CDMA využívaný kódovo delený multiplex, podobne ako v UMTS (WCDMA), na rozdiel od sietí GSM, ktoré využívajú časovo delený multiplex (čiže TDMA). Špecifikácia 1X pre siete CDMA2000 priniesla paketový prenos dát o rýchlosti do 153 kbit/s, ide o ekvivalent GSM/GPRS, teda sietí 2,5G. Tie sú v súčasnosti zrejme najrozšírenejšie. Novšie špecifikácie pre CDMA2000 označované ako 1xEV-DV (Revision C a D) už spadajú do oblasti mobilných sietí 3. generácie a s rýchlosťami pre downlink 3,1 Mbit/s prekonávajú parametre UMTS.
Nemusíme však ničoho ľutovať, aj „naše“ UMTS má pred sebou široké perspektívy rastu. Už sú schválené štandardy, ktoré posunú latku rýchlosti vyššie aj v týchto sieťach a to ešte výraznejšie než 1xEV-DV v CDMA2000. Nadstavba UMTS sa nazýva High Speed Downlink Packet Access (HSDPA) a umožní prenos dát rýchlosťami až 10 Mbit/s (podľa odporúčaní štandardov 3GPP (Third Generation Partnership Project) Release 5 z r. 2002), resp. až 20 Mbit/s podľa štandardov Release 6. Mimochodom, HSDPA býva označované aj ako triapoltá generácia mobilných technológií (3,5G). Vyzerá to ako sci-fi, veď slovenskí operátori - a nielen oni, plánujú spustiť prevádzku svojich UMTS sietí až v roku 2005.
Ale nie je to sci-fi, riešenie je skutočne na dosah ruky. Pätnásteho septembra 2003 ohlásila britská firma picoChip Designs, Ltd prvé priemyselné riešenie HSDPA podľa štandardov WCDMA Release 5 s dosahovanou rýchlosťou prenosu dát až 14 Mbit/s.
Vývoj štandardov a ich testovanie v praxi aj tentoraz, tak ako to býva vždy, predbieha realitu, ale všeličo naznačuje. V tomto prípade to začína vyzerať tak, že internet a multimédiá o niekoľko rokov napevno prekročia prah kancelárií a domovov, aby sa usadili v inteligentných mobilných telefónoch a PDA. Tento vývoj nakoniec môže ešte slušne zamiešať karty vizionárom, ktorí tieto koncové zariadenia v rukách širokej verejnosti vidia tiež, nazdávajú sa však, že ich užívatelia komunikujú prostredníctvom sietí WiFi.
Najpravdepodobnejší je scenár tretej cesty, ktorý predpokladá symbiózu WiFi a mobilných sietí 3G (alebo dokonca GPRS, či EGPRS), namiesto ich konkurencie. Bolo by to racionálne riešenie, obchodná politika telekomunikačných gigantov však nezriedka zohľadňuje aj iné, menej racionálne skutočnosti.
JURAJ PROCHÁZKA
