Herné adaptácie slávnych postáv ešte slávnejších komixov sú vďačnou témou. Žiaľ platí to najmä pre scénu herných konzol. Na PC veľa kvalitných zástupcov nemajú. V ére novodobých PC hier nenájdete prakticky žiadnu zmienku o Supermanovi a taký Batman by „svoje“ hry asi radšej nevidel. Oveľa lepšie sa však uchytil Spider-man, ktorý sa za svoju ostatnú hru na motíve nedávno uvedeného filmu hanbiť rozhodne nemusí. Ešte čerstvejším filmovým materiálom sú však X-men 2 a Hulk. Oba filmy majú nesporné kvality a s licenciou v ruke tak herný priemysel rád zásobí publikum nášupom v podobe interaktívnej komixovej zábavy. Podarí sa im však zlepšiť štatistiku komixových PC hier? Alebo len potvrdia, že spojenie tejto tematiky a vysokej kvality je len výnimočným javom? Najskôr sa o to pokúsi fešák Wolverine z partie známej ako X-meni.

X-men 2: Wolverine‘s Revenge

Hoci Wolverine‘s Revenge prišla na pulty obchodov súbežne s pokračovaním filmových X-menov a logicky sa vezie na vlne zvýšeného záujmu, veľmi z filmu neťaží. Ako znela dohoda tvorcov hry s majiteľom licencie sa asi nedozvieme, ale ťažko povedať či to bol šťastný krok. Na obale hry síce nájdeme vyobrazenie Wolverina v podobe zhodnej s filmovou, ale tu všetka podobnosť končí. Vizuálne aj príbehom. Herný scenár vylúčil priame použitie akýchkoľvek iných členov skupiny X-men a sústredí sa iba na dobrodružstvá sympatického, ale osamoteného Wolverina. Koho do sveta X-menov uviedli iba filmy sa tak dozvie ako to bolo skutočne s vedeckými pokusmi na Wolverinovi alias Loganovi. Po implantácií ničivých čepelí do zápästia mu pomôžete uniknúť z pokusného laboratória. Avšak len na to, aby ste vzápätí zistili, že sa autori Loganových „vylepšení“ poistili proti jeho rebélií vírusom, ktorý ho bez protilieku zabije do 24 hodín. Hlavnou témou hry bude teda hľadanie protilátky. Hoci sa teda príbeh odohráva dávno pred dobrodružstvami vo filmoch, je podaný zaujímavo a stretnete v ňom množstvo známych postáv zo sveta X-menov. Autori nešetrili na kvalitnom dabingu a tak napríklad Profesora X dabuje Patric Stewart a samotného Wolverina stvárnil Mark Hamill (na rozdiel od filmu). Jasné pozitíva však už týmto končia.

Prvé kroky s Wolverinom vám opäť pripomenú chorobu hier prenesených z konzol - nešikovné ovládanie. Na to si asi zvyknete, ale stále ostane zlý pohyb kamery, ktorý nijako ovládanie neuľahčuje. Neprekvapí, že hlavnou súčasťou hrateľnosti je boj Wolverina s množstvom nepriateľov, a tak je slabina ovládania ešte výraznejšia. Inak je postup úrovňami dobre pospájaný príbehov celkom zábavný, aj keď ničím nevybočuje z priemernosti. Wolverine je prirodzene bojovníkom na blízko a používa sadu úderov, kopov a celkom efektných kombo pohybov proti skupinkám nepriateľov. Tento stereotyp odľahčuje možnosť použitia objektov v okolí ako zbraní. Taktiež zaujímavo dopadlo zobrazenie Wolverinovych zvieracích inštinktov. Môže ich použiť pri tichej likvidácií oponentov. V tomto „zvieracom“ režime sa zmení farebná kompozícia podobne ako napr. filmovému Predátorovi a Wolverine tak vidí pachové stopy alebo telesné teplo. S likvidáciou nepriateľov súvisí aj ich umelá inteligencia, ktorá je prinajlepšom kolísavá. Niekedy reagujú adekvátne situácii, ale väčšinou ich umelé uvažovanie zlyháva - takže bojujete s bandou tupcov. Keď sa im však podarí Wolverina výraznejšie zraniť, nastupuje najskôr jeho „naštvaný“ mód, v ktorom je silnejší a rýchlejší. Po boji zasa môže využiť svoju najvýraznejšiu mutantskú prednosť - regeneráciu.

Vizuálne spracovanie sa taktiež nevyhuplo vysoko nad priemer. Grafici sa snažili nájsť kompromis medzi komixovým a reálnym štýlom. Hlavný hrdina a pár silnejších nepriateľov vyzerajú a hýbu sa celkom pekne, ale bežným oponentom chýba viac detailov. Taktiež okrem zopár „akčných“ efektov je inak herný engine na nové technológie a efekty dosť skúpy. Následne zarazí, že je hra tak hardwarovo náročná. Na plynulý chod vám nemusí stačiť ani 1,5 Ghz procesor a priemerná grafická karta. Audio stránka už dopadla oveľa lepšie, najmä čo sa týka spomínaného dabingu. Ani hudba sa nemá za čo hanbiť a veľmi dobre dokresľuje atmosféru. Zvuky by sme mohli označiť za dobrý priemer.

X-men 2: Wolverine‘s Revenge nebude najmä pre fanúšikov X-menovského kultu nijakým tragickým zážitkom. Dokáže pobaviť, ale len na hranici priemernosti. Pozrime sa či sa „kolegovi“ Hulkovi bude dariť lepšie.

The Hulk

Hulk patrí do skupiny super hrdinov, ktorí sa do svojej super podoby „prezliekajú“ z civilného života. V ňom žije ako vedec menom Bruce Banner. Vďaka neopatrným snahám svojho otca s ľudskými génmi a neskôr nehode vo vlastnom laboratóriu sa však dokáže zmeniť na zeleného obra s obrovskou silou, odolnosťou a schopnosťou regenerácie. K tejto zmene stačí ak sa poriadne naštve, čo pri jeho komplikovanej povahe spôsobenej traumami z detstva nie je nijaký problém. Toto však určite fanúšikovia Hulka dobre vedia a chcú vedieť ako dopadlo herné spracovanie a či si užijú situácie z filmu. Autori zvolili šikovnú strednú cestu a hru postavili dejovo za udalosti vo filme. Tie si pripomenie Bruce iba snom hneď v prvej úrovni. Blízka spolupráca s filmovým štábom sa prejavila vo vizuálnej podobe Bruca v obidvoch „režimoch“. Eric Bana - predstaviteľ filmového Hulka - bol predlohou aj pre jeho virtuálne spracovanie a prepožičal mu svoj hlas. Hra sa však na rozdiel od filmu vyhýba nejakým psychologickým analýzam postáv a sústreďuje sa na čistú a spektakulárnu akciu iba občas prerušenú úrovňami, kde sa Bruce nemôže premeniť na Hulka. Jeho úlohou bude najmä oslobodiť svoju milovanú doktorku Rossovú. V ceste mu budú stáť podobne silné postavy ako on sám, ale aj doslova záplavy obyčajných vojakov a zmutovaných psov.

Vašou úlohou bude vo veľmi lineárnych avšak zábavných a návykových úrovniach iba ničiť a ničiť. Zástancom „dobrých mravov“ však treba odkázať, že všetka táto deštrukcia je podaná veľmi oddychovo, odľahčene a slúži skôr na dokonalé vybláznenie a odreagovanie. Okrem toho, že Hulk disponuje obrovskou silou a plejádou ničivých útokov, nastupuje na scénu - podobne ako v X-men 2 - aj využitie a deštrukcia objektov v okolí. A to doslova. Železné rúry, kusy kameňov, stoly, bedne, kontainery alebo aj vysokozdvižný vozík môžete použiť ako zbraň vo svojich rukách alebo ich vrhnúť na nepriateľov. Tých sú obrovské množstvá, a tak sa postup úrovňami mení na jeden veľký ohňostroj výbuchov, dymu a vašou zásluhou lietajúcich oponentov. Občas sa postavíte silnému bossovi, na ktorého už budete musieť vymyslieť nejaký dobrý trik. Raz za cca 5 až 7 úrovní vás čaká úroveň v koži slabučkého Bruca. Tu neprichádza do úvahy boj, pretože vojaci, ktorí strážia objekty, ktoré budete infiltrovať vás rýchlo dostanú. Na Hulka sa však premeniť nemôžete, pretože by prezradenie stálo napríklad životy rukojemníkov. Musíte sa teda ticho ukrývať pred zrakmi stráží a vhodne si pomocou posúvania bední upravovať cestu vpred. Je potrebné priznať, že tieto úrovne začnú časom nudiť a frustrovať aj vďaka systému ovládania. To je síce navrhnuté šikovne aj pre klávesnicu, ale statická kamera občas volí veľmi zlé uhly pohľadu na situáciu okolo. Potom sa už tešíte na opätovné bláznenie „v zelenom“ kde už všetko funguje oveľa lepšie a zábavnejšie.

Veľkú zásluhu na dobrom pocite z komixovej zábavy má aj grafika. Tá sa nehrá na nijaké reálne zobrazenie. Vďaka „cell-shadowej“ technológií má príťažlivý kreslený kabát a naplno využíva sýte farby typické pre klasické komixy. Prostredie je strohé, ale to opäť len potvrdzuje zámer komixovej grafiky. Pozornosť sa sústreďuje na postavy a deštrukciu a tie sú zvládnuté špičkovo. Zároveň je však udržaná rozumná hardwarová náročnosť aj pre priemerné počítače. Zvuky a dabing sú bezchybné, ale hudba by mohla byť výraznejšia.

The Hulk teda dopadol lepšie ako X-men 2. A nebyť neveľmi dlhej hracej doby a prílišnej lineárnosti, mohli by sme ho označiť za úplne špičkovú akčnú hru. Aj tak je však ukážkou, že takto sa majú robiť hry podľa filmov.

MICHAL GARDIAN