cky opýtaných Fínov uviedlo, že by sa Fínsko malo pripojiť k obrannej aliancii pod vedením USA, 63 percent sa vyslovilo proti a 17 percent nebolo rozhodnutých. V podobnom prieskume uskutočnenom v júni miestnou agentúrou FNB sa za vstup Fínska do NATO vyslovilo 16 percent opýtaných, kým 65 percent bolo proti.
Na ďalšiu otázku, týkajúcu sa prípadného pripojenia krajiny k novovznikajúcim obranným štruktúram Francúzska, Belgicka , Nemecka a Luxemburgu, odpovedalo kladne 37 percent obyvateľov krajiny, pričom sa 44 percent opýtaných vyslovilo záporne. Asi polovica všetkých opýtaných uviedla, že prípadnému pripojeniu Fínska ku ktorejkoľvek obrannej aliancii by malo predchádzať referendum.
Po uverejnení výsledkov prieskumu fínsky premiér Matti Vanhanen vyhlásil, že Fínsko zvažuje vzdať sa svojej neutrálnej pozície, pričom o otázke by aj podľa neho malo rozhodnúť všeľudové hlasovanie. Podľa premiéra by sa tak mohlo stať formou referenda, alebo prostredníctvom verejnej diskusie pred regulérnymi voľbami v krajine. Fínska vláda v súčasnosti pripravuje materiál o dlhodobej obrannej a bezpečnostnej politike krajiny, ktorý má byť zverejnený počas nadchádzajúcej jari. V takzvanej "Bielej knihe" sa uvedie, či je pre zaistenie bezpečnosti krajiny nutné, aby Fínsko vstúpilo do NATO, alebo do obranných štruktúr Európskej únie.
