BRATISLAVA 4. októbra (SITA) - Rozšírenie Európskej únie (EÚ), do ktorej v budúcom roku pribudne aj Slovensko, prináša veľkú pestrosť v návykoch životného štýlu obyvateľstva, čo sa môže prejaviť aj rozdielmi v riziku ochorenia na rakovinu. Uviedla to pre agentúru SITA prezidentka Ligy proti rakovine Eva Siracká a zároveň pripomenula, že medzi štátmi Stredomoria, severskými štátmi a štátmi strednej a východnej Európy sú tieto rozdiely značné. K prioritám programu komisára EÚ pre zdravie a ochranu spotrebiteľa Davida Byrna bude preto patriť najmä boj proti fajčeniu a ochrana nefajčiarov v Európe. Presadiť chce nefajčenie na pracoviskách, ktoré sa bude týkať aj SR.
Pasívne fajčenie je podľa Medzinárodnej agentúry pre výskum rakoviny v Lyone klasifikované ako karcinogén pre ľudí. Pracujúci v Európe sú vystavení pasívnemu fajčeniu až v 75 percentách pracovného času. Celoeurópsky zákaz fajčenia na pracoviskách by mal znížiť počty fajčiarov a úmrtí na choroby vyvolané tabakom. Podľa prieskumu, ktorý urobili v piatich európskych krajinách (Belgicko, Fínsko, Francúzsko, Nemecko a Španielsko) tento zákaz by nemal mať negatívny ekonomický dopad na reštaurácie a bary. Vyčlenenie fajčiarskych a nefajčiarskych priestorov je nedostatočné, lebo neochraňuje nefajčiarov a je zvýšeným rizikom aj pre fajčiarov z prídavného pasívneho fajčenia. Kvalitu vzduchu nezlepšuje podľa nedávnych štúdií ani zvýšená ventilácia.
V SR na následky fajčenia predčasne zomiera zhruba 11 tisíc ľudí a priemerný vek dlhodobého závislého fajčiara je o osem rokov kratší ako nefajčiara. Výskyt rakoviny pľúc v období posledných piatich rokov stagnuje a očakáva sa postupný pokles. Mení sa veková a rodová štruktúra. Znepokojujúci je podľa Sirackej nárast mladistvých fajčiarov a žien-fajčiarok. U žien sa rakovina pľúc v úmrtnosti onkologických pacientov dostáva na druhé miesto hneď za rakovinu prsníka. Situácia sa zhoršila aj vo výskyte chronickej obštrukčnej choroby pľúc. Za posledných päť rokov bol zaznamenaný nárast o zhruba 0,3 percenta na úroveň 5,5 percenta v dospelej populácii. Odborníci odhadujú, že 10 až 30 percent ochorení na túto chorobu zostáva naďalej nediagnostikovaných alebo nedostatočne liečených. Došlo aj k nárastu alergických ochorení u detí a mládeže, častejšie v rodinách kde je aspoň jeden z rodičov pravidelným fajčiarom.
