Brusel 9. októbra (TASR) Napriek tomu, že európsky komisár Michel Barnier ubezpečoval minulý týždeň nové členské štáty EÚ, že únia bude aj v budúcnosti myslieť na podporu ich zaostalých regiónov, a že plánovanou reformou regionálnej politiky nestratia, stále jasnejšie sa zdá, že to bude inak.
V Bruseli sa už naplno rozbehla diskusia o budúcom finančnom rámci na obdobie po roku 2007. Hoci Európska komisia drží pracovné dokumenty o novej "finančnej perspektíve" v tajnosti a tvári sa, že žiadne konkrétne čísla zatiaľ neexistujú, medzi novinárov niekoľko cifier preniklo.
Komisia síce opakuje heslá o solidarite a podpore hospodárskej či sociálnej súdržnosti v zjednotenej Európe, rozpočtové simulácie ale naznačujú niečo iné: Brusel bude voči najchudobnejším regiónom v budúcnosti skúpejší ako dnes.
O viac ako desať miliárd eur ročne sa vraj má znížiť objem prostriedkov pre štrukturálne fondy a kohézny fond. Viac ako osem miliárd eur pôjde do nového "fondu rastu a konkurencieschopnosti", z ktorého sa bude financovať rozvoj nových technológií, veda a výskum. Pozorovatelia tvrdia, že získať peniaze na projekty špičkových technológií bude určite ľahšie pre lepšie vybavených i platených vedcov v "starých" štátoch EÚ ako pre nováčikov.
Ďalšia časť z rastového fondu pôjde na veľké dopravné projekty diaľnice či rýchle železnice. Pohľad na mapu tzv. transeurópskych sietí (TEN) však jasne hovorí, že tieto projekty sú najmä v západnej Európe. Na Slovensku zasiahnu maximálne Bratislavu či Žilinu, na východ od nich už nie je po "tenkách" ani stopy.
Nové krajiny tiež určite nebudú nadšené plánom zaviesť "všeobecný kompenzačný mechanizmus" pre bohaté štáty, ktoré dnes do rozpočtu EÚ platia oveľa viac, ako z neho dostávajú. Dnes existuje tzv. britský rabat, ktorý v roku 1984 vyjednala s Bruselom vtedajšia britská premiérka Margaret Thatcherová. Vďaka tejto platí Londýn ročne únii o 4,5 miliardy eur menej ako by mal a doplácajú na to všetky členské krajiny.
Od roku 2007 by mala byť takáto zľava zovšeobecnená pre všetkých "čistých platiteľov", najmä Nemecko, Holandsko, Švédsko, možno Francúzsko. Podľa pozorovateľov to zaplatia tí najchudobnejší, teda nové členské krajiny.
Ďalším znepokojivým krokom pre nové krajiny je úmysel Európskej komisie včleniť do rozpočtu dnes samostatný Európsky rozvojový fond, v ktorom sú miliardy eur na podporu najmä afrických krajín. V bruselských kuloároch sa diplomati členských štátov netaja, že napriek prijatiu desiatich nových členov si mnohé krajiny neželajú zvýšiť objem rozpočtu nad jedno percento celkového hrubého domáceho produktu únie, hoci pravidlá umožňujú 1,27-percentný prah.
Ak však rozpočet ostane v pomere k HDP prakticky na dnešnej úrovni a jeho súčasťou bude rozvojový fond, v ktorom je dnes vyše 13 miliárd eur, znamená to, že ubrať bude treba v iných oblastiach.
Všetko sú to zatiaľ len plány, návrhy a špekulácie a Európska komisia aj dnes tvrdila, že žiadne čísla týkajúce sa nového finančného obdobia neexistujú.
Rozpočtový rámec EÚ na obdobie po roku 2007 bude každopádne schvaľovať už rozšírená 25-členná únia, v ktorej bude mať aj Slovensko právo veta.
