Mali ste alebo máte až dodnes obľúbenú plyšovú hračku? Ako sa o ňu staráte? Nosíte ju všade so sebou?
Sú dobrými spoločníkmi na cestách, vernými kamarátmi v posteli, spoľahlivými prevádzačmi zo sveta reality do rozprávok či veľavravnými maskotmi najrôznejších firiem. Psychológovia iba potvrdzujú, že túliť sa k nim v ťažkých chvíľach výdatne pomáha. Lebo nielen tam, kde sú deti, to oplýva mäkkom a teplom. Keď city hrajú prím, plyšové hračky sú jednoducho a bez ohľadu na vek nenahraditeľným prostriedkom zbližovania.
S tým nič nenarobíte, či už sa vám v chlpatom prevedení páči niečo milučké, zlatučké, cukríkové, takmer živé, alebo skôr čosi extravagantné s nádychom karikatúry a v životnej veľkosti. Neubránite sa – plyšové ksichtíky, veľké či malé, vás svojím výrazom vždy zaujmú. Že sú dobrým biznisom, o tom svedčia pulty v obchodoch, ktoré sa pod nimi a pod ťarchou ich cien čoraz viac prehýbajú.
A predsa sa akýmsi zázrakom v mori plyšových ksichtíkov neutopíte. Skôr či neskôr sa vždy nájde ten kus – pravý a jediný, predurčený na dlhoročné láskyplné žužlanie.
Chlpatá istota
O účinkoch plyšových dotykov priniesol pozoruhodné poznatky prieskum s opičou matkou. Neživú drôtenú konštrukciu v tvare opice, ktorá bola reálnym zdrojom potravy a dávala opičím mláďatám mlieko, vedci umiestnili vedľa veľkej plyšovej opice, ktorá, naopak, výživovú funkciu nemala. Výsledok ukázal, že malé opičky dávali oveľa častejšie prednosť chlpatej mäkkej matke aj napriek tomu, že ich neživila.
Nemusíte byť malým dieťaťom, aby ste zistili, ako vám isté predmety v danom okamihu pomáhajú. Opakovaný návrat k nim vo vás spúšťa príjemné pocity. Aj plyšová hračka sa môže stať dôležitou pri prispôsobovaní sa novým podmienkam. Hovorí to čosi o potrebe tepla, bezpečia a istoty, ktorú tvor k svojmu prežitiu potrebuje.
Fetiš to nie je. Čo je to?
V špecifických prípadoch sa nejaká vec, ku ktorej máte citový vzťah, môže pre vás stať akýmsi ‘uzlíkom‘ závislosti. „Hračka síce nielen dopĺňa, ale často aj nahrádza citové vzťahy, rozhodne by však k takýmto predmetom nemala patriť,“ hovorí PhDr. Miroslava Bojarová z Centra pedagogicko-psychologických služieb v Bratislave. Tvrdí, že optimálne hranice medzi tým, čo nám prospieva a čo nás zaťažuje, sú veľmi hrehké, pohyblivé a individuálne. Stačí jednoduchý príklad: malá Janka prišla do škôlky ako dvaapolročná. Odlúčenie od mamy prišlo nečakane a skoro. Novým podmienkam sa prispôsobila zdanlivo bezproblémovo. Nemrnčala, ani nerobila scény. No pocit istoty jej chýbal. Neraz ju našli schúlenú v kúte, ako v náručí stíska maminu nočnú košeľu. Utiekala sa k nej vždy, keď potrebovala privoňať k mame a byť tak aspoň na chvíľu s ňou.
„Nie je to každodenný prípad,“ hovorí Miroslava Bojarová, „vo svojej extrémnej podobe má však veľa spoločného s tým, čo pre nás znamená mäkká, teplá a milá plyšová hračka.“
Len nie do kontajnera!
Pri niektorých diagnostických technikách sa vďaka plyšovej hračke dozvieme o prežívaní detí, ale aj dospelých oveľa viac, ako by sa na prvý pohľad zdalo. Keďže nie je konkurenciou ani náhradou, ale výborným prostredníkom medzi rodičom a dieťaťom, jej nevinný výraz obmäkčí všetkých so sklonom k fantazijnému prežívaniu a imaginácii.
„Ľudská duša dozrieva veľmi nerovnomerne,“ hovorí Bojarová. „Človek si v dospelosti možno ani neuvedomuje, ako mu hračka vstupuje do života. Pamätám si príbeh dospelého muža. Keď jeho mama v záchvate upratovania urobila odpad z medvedíka, ktorý ho sprevádzal celým detstvom, vrhol sa do kontajnera, aby ho zachránil. To však nie je príklad závislosti, skôr jeden z dôležitých momentov, ktoré v živote človeka zachovávajú istú kontinuitu.“
Dovolená neresť
Nie každý má rád cudzích vo svojej posteli. No ten, kto si s plyšákmi aspoň trochu rozumie, vie, že na zaspávacom rituáli sa vždy radi zúčastňujú. U detí to platí špeciálne – veď vďaka večerným rozhovorom s chlpáčmi sa chvíľa, keď dospelý zhasne svetlo a zaželá dobrú noc, dá donekonečna odďaľovať.
„Je to výborná príležitosť na odblokovanie napätia, ktoré sa v človeku cez deň nahromadí,“ hovorí Miroslava Bojarová. „Takéto spacie zvieratká, ktoré nás v citlivých chvíľach sprevádzajú, sú dovolenou ‘neresťou‘. Keď v nich zanechávame našu vôňu, hlas, dotyk a myšlienky, už to nie sú len bezduché tvory. Dokážu odkryť naše lepšie vnútro.“
