foto
Alena Čermáková, režisérka a šansoniérka:
„V detstve sme so sestrou dostali na Vianoce plyšových zajačikov, môj bol červeno-ružový. Starali sme sa o nich, často sme ich mydlili, sprchovali a umývali. Robili sme to až do pätnástich rokov. Teraz sa v našej domácnosti objavuje plyšákov viac. Ale najobľúbenejší sú dvaja psi – každý patrí jednému z mojich synov. Fungujú ako náhradníci za živé zvieratá. Tomu staršiemu jeho psík istým spôsobom ‘zachránil život‘. Adrián (na obrázku vľavo) bol vtedy druhák a mal v škole nepríjemnú skúsenosť so šikanou. Jedna z jeho spolužiačiek rozhlásila po celej triede, že sa s ním nikto nemá kamarátiť. Malo to stádovitý efekt a Adrián ostal zrazu sám. Preto si doma – pre prípad, že by sa s ním nikto v škole nechcel rozprávať – tajne strčil psíka do tašky. Keď to učiteľka zistila, dala nám vedieť. Všetci sme z toho boli prekvapení. Bola to dosť vážna situácia, ale učiteľka ju napokon vyriešila veľmi dobre. Na triednickej hodine sa opýtala žiakov, kto má v triede problémy. Môj syn vzal do ruky psa a prihlásil sa. Vyšetrovanie nebolo ľahké, ale vzťahy medzi deťmi sa napokon zázračne vyčistili. Ten psík naozaj dodal môjmu synovi odvahu.“
s ním je. A mal by som to zistiť, lebo babka mi ho nedávno ukazovala, a to bol už v dosť mizernom stave. Jednoducho, je po zenite.“
Ľubomír Feldek, básnik a prekladateľ:
„Pre mňa znamená plyš jednoslabičné slovo, ktoré sa dobre rýmuje. Slovenčina odjakživa trpela nedostatkom jednoslabičných slov, preto ich Hviezdoslav aj vymýšľal. A každý dobrý prekladateľ a básnik si všetky jednoslabičné slová pestuje a hladká. Ako plyš.“
Veľké hračkárske firmy vyvolávajú módu programovo. To, čo sa najviac vyskytuje v éteri, na obrazovkách alebo na plátnach kín, najviac letí aj v plyši a hračkách. Podľa skúseností dizajnérov firmy Burda Toys Petra Cigána a Petry Chládkovej si deti vyberajú plyšové hračky podľa momentálnej nálady a predovšetkým podľa filmových, rozprávkových či pesničkových príbehov. Výber však ostáva napokon vždy v rukách dospelých. „Je otázne, či sa vkus, vôľa a kúpyschopnosť rodičov stretáva s detskou požiadavkou. Pri takej záplave plyšových hračiek sa nečudujem, ak si dieťa každú chvíľu pýta nejakú novú. A niekedy je naozaj ťažké odolať,“ uvažujú.
Na prvý pohľad vyzerajú plyšové hračky idylicky a nenápadne. Možno ich treba občas zašiť alebo oprať, inak s nimi nie sú žiadne starosti. Málokomu pri nich napadne, že za ich navrhovaním je veľa mravčej roboty.
Všetko má byť fany a krejzy
Peter Cigán vyštudoval bábkarstvo odbor Scénické výtvarníctvo a technológia v Prahe. Roky pôsobil v televízii a v animovanom filme. „Som bábkar, ale považujem za akúsi cestu osudu, že som sa napokon dostal k navrhovaniu hračiek tak, ako som si to predstavoval v detstve.“ hovorí.
Keď pred rokmi začal s vymýšľaním maskota pre rádio Rock FM, ešte netušil, že ježkovská rodina bude mať taký veľký úspech a že ju bude mať doma skoro každé dieťa. „Bola to zhoda priaznivých okolností. Odvtedy sme dizajnovali už mnoho tém. Nie je však ľahké ísť s dobou a vyhovieť požiadavkám vkusu. Väčšinou má byť všetko ‘fany a krejzy‘.“
V plyšových hračkách sa podľa neho ukrýva veľa citu a nehy. To, čo si človek v predstavách vymyslí a vkladá do nich, akoby dostával naspäť: „Vymyslíte si vzťah a nikto vám ho nevezme,“ uvažuje. „Veď keď sa plyšovej hračke zahľadíte do čiernych gombičiek namiesto očí, len málo chýba, aby nežmurkla.“
Čína je v tvorbe plyšových hračiek gigantom
Skúsenosti s tým, čo sa páči u nás, ovplyvňuje predovšetkým trh v Číne, odkiaľ sa na Slovensko dováža väčšina plyšových hračiek. Táto veľmoc s množstvom tovární, dizajnérov a tvorivých dielní na ich výrobu neustále spracúva trendy z celého sveta. Keď prejdete viacero zo stoviek vzorkovní – show-roomov, nájdete tu v plyšovom prevedení všetko od výmyslu sveta. Vyhovieť požiadavkám vkusu nie je problém ani v prípade najnáročnejších konzumentov.
Čínske továrne dávajú pracovné príležitosti miliónom žien. Hračky sa hodnotia hlavne podľa váhy, veľkosti, použitého materiálu a podľa pracnosti. Je pozoruhodné, že za nimi stojí vzácna ručná práca, takže každá plyšová hračka je vždy trochu iná. „Aj naše grafické návrhy realizujú šikovne, na základe nich dokážu veľmi pohotovo pripraviť postup a technológiu,“ vravia zhodne Peter Cigán aj Petra Chládková.
V kurze sú prírodné materiály
Návrhárka Petra Chládková je absolventkou odboru Tvorba hračiek a dekoratívnych predmetov na Škole úžitkového výtvarníctva v Kremnici. Jedným z jej úspešných projektov bol škriatok Breptík – maskot pre Slovenský rozhlas. „V školských dielňach sme pracovali s drevom, textilom, papierom aj kovom,“ hovorí. „Kým v škole sme sa zameriavali predovšetkým na výtvarné stvárnenie, v praxi musíme viac prihliadať na to, aby sa hračky páčili zákazníkom. Vždy sa sleduje aj komerčný úspech,“ vraví.
V posledných rokoch sa pre trh s plyšovými hračkami osvedčil predovšetkým výber nových materiálov. Veľmi obľúbenými sa stali napríklad úpletoviny či hračky vo froté prevedení. Sú to prírodné, teplé a mäkké materiály, ktoré sa dajú prať a pri ktorých nehrozí vznik choroboplodných zárodkov a alergií. Na ich výber sa zo zdravotného hľadiska kladie veľký dôraz, podobne ako na prípadné dofarbovanie či výplň, ktorou býva buď teplá, pružná vata z dutých tenkých mikroténových vlákien alebo špeciálne granuly. „Držíme krok s týmto trendom,“ vravia dizajnéri, „dobrý materiál robí hračku modernejšou, teplejšou, mäkšou a prítulnejšou.“
