Mám manžela vášnivého poľovníka. Chodievali sme spolu do prírody. Videli sme krásne zvieratá – jelene, srnky, diviaky. V lese sme mali aj drevenú chatu, v ktorej sa dalo prenocovať a variť. Keď sme tam boli, navarili sme si guláš a hostili sme sa celý deň. Raz sme na dvore strieľali do terča. Prišiel na mňa rad, vzala som preto pušku a namierila na terč. Ako som potiahla spúšť, puška ma hodila o zem a nos mi zaliala krv. Vtedy som dostala veľký strach, a tak som streľbu zanechala. Na túto skúsenosť nikdy nezabudnem.
ZUZANA DEMETEROVÁ,
Veľký Krtíš
