V prvej triede základnej školy sa hodnotí slovne. Na záverečnom vysvedčení sa píše prospel/neprospel. Od druhej do štvrtej triedy základnej školy už učitelia môžu hodnotiť pomocou známok (od jeden do päť), ale aj slovne.
Na druhom stupni základnej školy sa už známkovanie používa. So súhlasom učiteľov a riaditeľa školy sa nemusia známkovať výchovy.
Na stredných školách sa známkujú všetky predmety - výborný (1), chválitebný (2), dobrý (3), dostatočný (4), nedostatočný (5). V predmetoch, ktoré sa neznámkujú, sa používa hodnotenie absolvoval/neabsolvoval.
Na druhom stupni základných škôl aj na stredných školách sa čoraz častejšie používa i slovné a percentuálne hodnotenie.
Na vysokých školách sa hodnotí stupnicou výborný (1), chválitebný (2), dobrý (3) a neprospel, pri zápočtových predmetoch slovami započítané/nezapočítané.
Známky
Známkovanie je zatiaľ najrozšírenejší spôsob hodnotenia žiakov na slovenských školách.
Žiak sa hodnotí stupnicou od jeden do päť, pre učiteľov je smerodajné metodické usmernenie ministerstva školstva, ktoré presne určuje, aký výkon žiaka sa hodnotí ktorým stupňom známky.
Aj vtedy, ak učitelia používajú iné spôsoby hodnotenia, býva známka často konečným vyjadrením žiakovej úspešnosti. Väčšina rodičov a učiteľov známky uprednostňuje najmä preto, že sa dá podľa nich najlepšie orientovať a sú často smerodajné pri prijímaní na ďalšie typy škôl. Odborníci však poukazujú aj na to, že výpovedná hodnota známky je v podstate nulová, pretože jednotkár na jednej škole môže mať úplne iné vedomosti, ako tak isto hodnotený žiak na škole inej, a že hodnotenie známkou môže byť – najmä pri ústnej skúške – veľmi subjektívne.
Percentá
Hodnotenie pomocou percent sa na školách používa stále častejšie. Vyjadruje sa ním obsah učiva, ktoré žiak ovláda – napríklad: Jožko ovláda násobenie a delenie na sedemdesiat percent.
„Percentá sú najvýstižnejšie, najspravodlivejšie a najobjektívnejšie,“ myslí si Eva Šestáková zo ZŠ na Lazaretskej ulici v Bratislave. „Porovnávali sme raz v triede známky s percentami a pre žiakov aj učiteľov sa ukázali lepšie percentá. Aj pri kontrole plnenia štandardov sa všetko vyhodnocuje na percentá.“ Niektorí učitelia si myslia, že hodnotenie by malo byť najmä informáciou o tom, ako si dieťa dokázalo s učebnou látkou poradiť. Preto uprednostňujú percentá kombinované so slovným hodnotením, ktoré môže vysvetliť aj príčiny horších výsledkov žiaka.
Slovné
Niektoré predmety, najčastejšie sú to výchovy, sa neklasifikujú, a na vysvedčení sa podľa predpisu objavuje iba informácia „absolvoval“.
„Nevýhodou slovného hodnotenia je fakt, že zaberie učiteľovi veľa času,“ hovorí učiteľka Eva Šestáková. „Musí si totiž stále robiť poznámky z hodín a zo situácií, keď vidí žiaka pri práci, lebo pri väčšom počte žiakov si všetko nemôže zapamätať.“ Nakoniec musí učiteľ svoje poznámky spracovať, analyzovať a vypracovať záver, ktorý by mal všetko vystihnúť.
Nevýhodou slovného hodnotenia je i to, že od žiaka pri prijímačkách na ďalšie štúdium žiadajú študijné výsledky vyjadrené v známkach, a tak sa zdá práca so slovným hodnotením mnohým zbytočná.
Je však pravdou, že tento spôsob hodnotenia je pre žiakov „milosrdnejší“ ako známkovanie.
(sr, gal)
