„Tretí sektor má veľký význam v našej spoločnosti. Podľa nášho názoru preto treba zabezpečiť dostatočné prostriedky na jeho fungovanie,“ reagoval Pál Farkas, predseda finančného výboru, ktorý podporil takýto návrh výboru pre ľudské práva. Dodal, že v pondelok sa majú stretnúť poslanecké kluby vládnych strán a hovoriť o hlasovaní o tomto zákone a „určite padne aj táto otázka“.
Mimovládne organizácie by podľa nového zákona o dani z príjmov museli zdaňovať celý príjem z vedľajšej činnosti. To sa im nepáči, pretože sa mu venujú práve pre získanie peňazí na hlavnú činnosť. Ondrej Dostál z Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika, ktorý bol jeden z iniciátorov výzvy za zachovanie daňových výhod: „Navrhovali sme, aby boli tieto príjmy oslobodené v prípade, že sa použijú na hlavné činnosti, s cieľom ktorých daňovník vznikol.“
Podľa neho je takáto forma „podpory“ zo strany vlády lepšia ako systém prerozdeľovania už vybraných daní formou priamych dotácií.
Ministerstvo financií už ustúpilo mimovládkam v tom, že možnosť fyzických osôb darovať percento z dane neziskovým organizáciám sa nielen zachová, ale rozšíri aj na právnické osoby a zároveň zvýši na dve percentá.
Ďalšie výhody však odmieta. „Príjem súvisiaci s hlavnou činnosťou bude naďalej plne oslobodený. S oslobodením aj príjmov z komerčných činností však nesúhlasíme,“ povedal hovorca ministra financií Peter Papanek. Oslobodenie od dane je podľa neho neoprávnená konkurenčná výhoda a nesystémový krok, ktorý narúša podnikateľské, konkurenčné prostredie a otvára priestor pre daňové úniky. „Zavádzanie špecifických daňových režimov, a to z akýchkoľvek dôvodov, vedie len k zvyšovaniu zložitosti daňového systému, nárastu celospoločenských nákladov na jeho aplikáciu a k zvyšovaniu rizika obchádzania daní,“ dodal Papanek. Upozornil, že daňová výhoda môže motivovať k účelovému zakladaniu nadácií a zneužívaniu daňovej výhody v konkurenčnom boji.
Poslanci budú zákon o dani z príjmov, ktorý má od budúceho roka zaviesť jednotnú 19-percentnú daň, schvaľovať na najbližšej schôdzi.
