foto
Už dnes existuje množstvo ľudí, ktorí sa snažia využívať aj dažďovú vodu. Pri novostavbách je na začiatku možné navrhnúť zberné zariadenie na dažďovú vodu. Je vhodná na splachovanie WC a pranie. Akumuluje sa v nádrži a v prípade jej nedostatku sa nádrž dopĺňa pitnou vodou.
Dôležité je úplné oddelenie rozvodov pitnej a dažďovej vody. Pri ďalšom dopĺňaní pitnou vodou nesmie dôjsť k priamemu spojeniu medzi pitnou a dažďovou vodou (inak vzniká nebezpečenstvo bakteriálneho zamorenia rozvodov pitnej vody). Ako materiál vodovodného potrubia sa odporúča uprednostniť plastové potrubia pred medenými rúrami. Pozinkované potrubie nie je na tieto aplikácie vhodné.
Dažďovú vodu je potrebné pri používaní v domácnosti prefiltrovať. Na splachovanie WC postačuje jednoduchý filter, zatiaľ čo pri práčke sa inštaluje špeciálny jemný filter. Voda by mala zostať dostatočne chladná. Pri teplote nad 15 stupňov sa rýchlo rozmnožujú baktérie.
Od dispozície domu (napr. miesto v pivnici alebo v záhrade) závisí, či sa rozhodnete pre vonkajšiu, alebo vnútornú zbernú nádrž. Kovové nádrže sa s výnimkou nádob z ušľachtilej ocele na zber dažďovej vody nehodia pre koróziu. Dažďovú vodu možno zachytávať aj do vonkajšej cisterny.
Veľká zberná nádrž síce zvyšuje stupeň využitia zariadenia, no predimenzované zásobníky môžu v dôsledku dlhého státia vody spôsobiť problémy so zápachom a hygienou. Priemerná veľkosť zásobníka na dažďovú vodu by mala byť pre rodinný dom od 5 do 8 kubických metrov v závislosti od lokality, v ktorej sa bude zbieraná voda využívať, a stupňa pokrytia potreby.
Na zavlažovanie v záhrade treba rátať so spotrebou približne 6 kubických metrov na plochu 100 štvorcových metrov ročne. Na polievanie záhrady je taká voda veľmi vhodná.
Veterná energia
V minulosti vietor poháňal veterné mlyny. Dnes sa v niektorých krajinách využíva na čerpanie vody veternými ružicami pripojenými na ponorné čerpadlo alebo veterné agregáty na ohrev teplej úžitkovej vody a prikurovanie v rodinných domoch. Hlavný význam veternej energie je pri výrobe elektrickej energie. Princíp je veľmi jednoduchý. Vietor roztáča listy rotora a takto vytvorenú mechanickú energiu využíva generátor na výrobu elektriny. Rotor má zvyčajne dva alebo tri listy, pričom trojlistový má vyššiu účinnosť, jeho chod je hladší, ale cena je vyššia. Rotor súčasných veterných elektrární funguje na podobnom princípe ako kedysi pri veterných mlynoch. Účinnosť využívania vetra je však dnes podstatne vyššia, hlavne vďaka novopoužívaným konštrukčným materiálom.
Veterná energia sa využíva hlavne v prímorských oblastiach, z dôvodu vysokej intenzity vetrov. V Kalifornii či v Holandsku existujú rozľahlé veterné farmy. Veterné elektrárne sú aj v Rakúsku. Na Slovensku je väčšina veterných agregátov mimo prevádzky. Na to, aby sa veterná elektráreň oplatila, je nutné, aby intenzita vetra vo výške desať metrov nad zemou dosahovala aspoň 4 až 5 metrov za sekundu. Na Slovensku sa to týka asi 86 štvorcových kilometrov územia. Hodnota vyrobenej elektrickej energie by predstavovala asi 1,2 percenta spotreby elektrickej energie na Slovensku. Momentálne sa uvažuje o výstavbe veternej elektrárne na Spiši.
Veterná energia doma
Okrem veľkých elektrární, ktoré dodávajú elektrickú energiu do verejnej siete, vietor sa využíva aj v malom. Na Slovensku sa realizovalo niekoľko malých projektov na čerpanie vody alebo na dodávku jednosmerného prúdu pre domáce zariadenia. Malú veternú elektráreň je možné postaviť aj svojpomocne. Jedno z takýchto zariadení sa prevádzkuje vo Veľkých Kapušanoch. Malá veterná turbínka zásobuje energiou domáce elektrospotrebiče, napr. televízor, osvetľovacie zariadenia.
Výhody využitia veterných elektrární:
* veterná energia je obnoviteľným, nevyčerpateľným zdrojom energie,
* pri vlastnej spotrebe elektrickej energie sa vyhneme prenosovým stratám,
* pri výrobe nie sú produkované žiadne škodlivé emisie (SO2, CO2, NOx, popolček),
* prebytky vyrobenej elektrickej energie môže výrobca predávať do verejnej rozvodnej siete na základe zmluvného vzťahu s distribučnou spoločnosťou (majiteľom rozvodnej siete elektriny), a tým môže výrazne ovplyvniť návratnosť vložených finančných prostriedkov.
Nevýhody využitia veterných elektrární:
* pomerne vysoká hlučnosť (nutné znížiť hlučnosť na úroveň, ktorá je požadovaná hygienickými predpismi),
* nestabilný zdroj,
* pomerne časovo a finančne náročná predrealizačná fáza,
* pri stavbe veternej elektrárne s vyšším výkonom je nutné vynaložiť pomerne vysoké investičné náklady,
* návratnosť vložených finančných prostriedkov je závislá od využitia vyrobenej elektrickej energie.
Výkon (kW) Možnosti využitia
Do 5 Dobíjanie akumulátorov, vlastná spotreba
5 až 20 Dodávka elektrickej energie do siete, ohrievanie vody v rodinných domoch, poľnohospodárstvo
Nad 20 Dodávka elektrickej energie do siete
