Postihnuté bahnice trpia zápalmi maternice.
FOTO – (AR)
Pôvodcom je mikrób Listeria monocytogenes. Prítomnosť tohto zárodku objavili v Anglicku v roku 1926 v tele chorých králikov a morčiat. O dva roky neskôr ho zistili v populácii hovädzieho dobytka, v roku 1929 u človeka, v roku 1931 v stáde oviec na Novom Zélande a v roku 1932 v kŕdli hydiny.
Listerióza sa objavuje najmä v horších chovateľských podmienkach. Pôvodca sa šíri medzi zvieratami buď priamym kontaktom alebo znečistenou vodou a krmivom, trusom hlodavcov, prípadne aj kliešťami. Vzniku ochorenia napomáhajú stresové situácie, náhle zmeny v počasí (výkyvy teplôt a relatívnej vlhkosti vzduchu na jeseň, ale aj na jar), v zložení krmív a transport zvierat.
Listeriové kmene vyvolávajú jednak prvotné chorobné stavy a jednak sa druhotne pridružujú k iným ochoreniam. Zhoršujú tým celkový zdravotný stav zvierat a môžu spôsobiť ich uhynutie.
Príznaky bývajú pri jednotlivých druhoch rôzne.
Pri ovciach pozorovať nechuť do žrania, slabosť, ospalosť, nenormálne - takzvané plávacie pohyby končatín, ich ochrnutie, kŕče až úhyny. Bahnice trpia zápalmi maternice, objavujú sa potraty. Jahňatá sú celkovo slabé, majú príznaky ako pri otravách a do 24 hodín hynú.
Postihnutá hydina býva malátna, apatická, končatiny sú čiastočne ochrnuté, preto pokrivkáva. Ochoreniu náhle podľahnú predovšetkým mláďatá.
Mladé králiky sa nekoordinovane pohybujú, v ich podkoží vznikajú edematózne zmeny (opuchy), trpia nervovými poruchami a onedlhu uhynú.
Liečenie býva problematické, choré zvieratá sa obyčajne likvidujú. Pri vzácnych jedincoch možno nasadiť širokospektrálne antibiotiká, výsledok liečby však môže byť neistý.
Prevencia sa zameriava na dôkladnú čistotu, hygienu a deratizáciu chovateľských priestorov a zariadení. V chove je potrebné likvidovať myši a potkany, ktoré sa značnou mierou podieľajú na šírení infekcií. Pri manipulácii s uhynutými telami je dôležité používať ochranné rukavice.
(inš)
