Vysokoškolské štúdiá absolvoval na Columbia University. Bol editorom v New American Library (1959 - 1964) a šéfredaktorom novín Dial Press (1964 - 1969). Prednášal na University of California, Sarah Lawrence College; Yale University Drama School; Princeton University a od roku 1982 prednáša na University of New York.

Jeho prvou knihou bol román Vitajte v zlých časoch, potom nasledovali Veľký ako život (1966), Kniha Daniel (1971), Ragtime (1975), Pohárik pred večerou (divadelná hra, 1979), Jazero potáplic (1980), Americká hymna (1982), Životy básnikov (1984), Svetová výstava (1985), Billy Bathgate (1989) a Vodáreň (1994). Všetky tieto knihy vyšli v českom alebo v slovenskom preklade. Naposledy vyšla v auguste kniha Božia obec.

Spisovateľ Edgar L. Doctorow má vo svojich knihách toľko New Yorku, ako máloktorý iný súčasný americký autor. Aj preto bol jedným z prvých, s kým po jedenástom septembri vyšiel v amerických a následne nemeckých novinách veľký rozhovor.

„Tým, že som vyrástol v New Yorku, a prežil tu väčšinu života, cítim sa v každom meste sveta doma. Každý človek má iný obraz New Yorku, preto je toto mesto skôr čosi ako stav vedomia, než reálne miesto. Dlho mi nebolo jasné, že mnoho mojich kníh sa odohráva v New Yorku jednoducho preto, lebo New York a život sú pre mňa asi synonymá.“

Konfrontácie kultúr

Doctorow v podstate súhlasí s prezidentom Bushom, že to, čo sa začalo minulý utorok, je vojna. Všetci vedia, že existujú prinajmenšom plány na pokračovanie toho, čo sa stalo v New Yorku a Washingtone. Práve preto má zlý pocit, keď si prezident a vláda vytýčia ako cieľ „vytrhať zlo aj s koreňmi“. To totiž nie je možné.

Konfrontácie budúcnosti nebudú konfrontáciami národov, ale konfrontáciami kultúr.

Na jednej strane bude stáť projekt moderny, ktorý začalo osvietenstvo a ktorý chce riešiť problémy prostredníctvom vedy a techniky. A na strane druhej sú časti sveta, ktoré ovláda iný spôsob myslenia, a to myslenia stojaceho na silných príbehoch, s ktorými sa človek udomácnil vo svete, keď ešte neexistovali žiadne iné schémy na vysvetlenie ľudskej existencie. „Tie príbehy, zafixované v svätých textoch starých kultúr, sa dnes zneužívajú na obhajobu fundamentalistických systémov.“

Raj či peklo?

Viac než kedykoľvek predtým dnes všetky noviny sveta citujú knihu Samuela Huntingtona, harvardského profesora politológie, Zrážka kultúr. „Naozajstnej zrážke sa ešte dá zabrániť,“ povedal Huntington minulý týždeň pre N.Y. Times. „Všetko teraz závisí od toho, ako sa zachovajú islamské štáty.“ Ukázalo sa teda, že Samuel Huntington má pravdu so svojou toľko vzývanou víziou zrážky kultúr?

Podľa Doctorowa nie. „Vlastne sa bojím, že na Západe budeme mať sklon myslieť si, že v takomto konflikte stojí Boh na našej strane,“ povedal. Západné mestá sú materialistické, moderné a poznačené osvietenstvom. Urobiť z nich „mestá Božie“, „Božie štáty“, by znamenalo vrátiť sa od politiky národov k politike Boha, ktorá vždy plodí samovražedných mučeníkov, čo sú schopní tých najdiabolskejších zločinov. „Necítia vinu ani ľútosť, len Božie predurčenie.“

Teroristi nepotrebujú odvahu, tvrdí Doctorow: „Sú opití vlastným fanatizmom. Nemusia mať odvahu a nepotrebujú ani budúcnosť. Chcú mať na celom svete Taliban? Je to raj na zemi? Alebo peklo?“

Dedičný hriech

Nie sú teroristi v našich časoch tým, čím boli predtým spisovatelia? Tými, kto púta pozornosť? - pýta sa Doctorowa nemecký Die Zeit. No Doctorow pochybuje, či spisovatelia niekedy mali takú moc. „Rozdiel medzi spisovateľom a teroristom stojí na rozdiele medzi autorom individuálneho diela a niekým, kto sa chce podpísať pod kolektívne mýty, fikcie, ktoré tvoria kolektívne vedomie. Medzi spisovateľom a tými mýtmi je vždy zúrivý vzťah. Nie teroristi a spisovatelia sú nepriateľmi, nepriateľmi sú jednotlivec a kolektívne fikcie, ktoré ľudí majú vo svojej moci - a v ich lone žijú teroristi.“

„To, čo zažívam v týchto dňoch,“ hovorí Doctorow, „ma privádza na myšlienku, že na princípe dedičného hriechu predsa len čosi je. Je možné, že človek predsa len nie je schopný naplniť svoj potenciál žiť život, ktorý by ho bol hodný.“

Autor: EDWIN GRASSMEIER(Autor je redaktor DPA)