Brusel 18. septembra (TASR) - Európska únia zažíva po minulotýždňových teroristických útokoch na USA naozaj horúčkovitú mobilizáciu, ktorá nemá v jej histórii obdobu.
Hneď na druhý deň po tragických udalostiach sa v stredu v Bruseli zišli na mimoriadnej schôdzke ministri zahraničných vecí európskej pätnástky, v piatok ich nasledovali ministri dopravy a na tento štvrtok je naplánované mimoriadne rokovanie ministrov vnútra a spravodlivosti. Výsledky všetkých týchto stretnutí zhrnú na piatkovom mimoriadnom summite šéfovia štátov a vlád EÚ, cez víkend budú rokovať ešte ministri financií.
"Je to naozaj výnimočná mobilizácia, ktorá nemá obdobu. Je však absolútne nevyhnutná, aby sme odpovedali na situáciu, ktorá je ešte výnimočnejšia," zhodnotil situáciu diplomat jednej z členských krajín.
Belgicko, ktoré teraz únii predsedá, v týchto chvíľach horúčkovito konzultuje s hlavnými mestami ostávajúcich 14 krajín znenie deklarácie, ktorú by mali v piatok večer vydať európski lídri.
Ešte pred summitom navštívi Washington tzv. trojka EÚ v zložení belgický minister zahraničia Louis Michel, vysoký predstaviteľ pre zahraničnú politiku Javier Solana a komisár pre vonkajšie vzťahy Chris Patten. Návšteva bola naplánovaná už skôr, po minulotýždňových udalostiach sa však zamerá takmer výlučne na boj proti terorizmu.
Nezaháľajú ani samotní európski lídri - do Washingtonu sa tento týždeň chystajú britský premiér Tony Blair a šéf nemeckej diplomacie Joschka Fischer, dnes bude rokovať s prezidentom USA Georgeom W. Bushom jeho francúzsky partner Jacques Chirac.
Ministri vnútra a spravodlivosti budú vo štvrtok diskutovať o spôsoboch, ako posilniť boj proti terorizmu na európskej úrovni. Komisár pre túto oblasť Antonio Vitorino v stredu na zasadnutí Európskej komisie navrhne vytvorenie akejsi európskej platformy na boj proti tomuto fenoménu.
Malo by ísť najmä o posilnenie spolupráce medzi európskymi policajnými a justičnými orgánmi, ktoré by umožnilo urýchlené zatýkanie a vydávanie zločincov a teroristov. "Snažíme sa zabezpečiť, aby v Európe neexistovali žiadne bezpečné útočiská pre teroristov," vysvetľuje hovorca EK pre oblasť vnútra a spravodlivosti Leonello Gabrici.
Niekoľko kilometrov od európskych inštitúcií v bruselskom sídle NATO očakávajú predstavitelia členských štátov, ako sa USA rozhodnú a či pri plánovanej odvete za útoky požiadajú o pomoc aj spojencov z aliancie.
Hoci všetky krajiny vyjadrili ochotu pomôcť Američanom, mnohé vylúčili priamu vojenskú účasť na prípadnej operácii. Z úst ich predstaviteľov stále častejšie zaznieva, že odpoveď USA musí byť primeraná, premyslená a presne zacielená. Nesmie podľa nich dôjsť k "civilizačnej vojne" medzi Západom a moslimským svetom.
Viacerí sa zhodujú na tom, že politici sa musia v týchto chvíľach pozerať za horizont vojenskej odpovede či posilnenia bezpečnosti. "Globálne zdroje treba lepšie prerozdeliť medzi chudobných a bohatých a to by malo byť súčasťou neľútostného boja proti zlám terorizmu," citoval denník Financial Times komisára Pattena.
(spravodajca TASR Robert Sermek) ed
