ko, ako v predchádzajúcich knihách, som okrem jednej brutálnej scény mužský zásah nevidela. Dokonca, kým som nevedela, že ide o autorskú dvojicu, myslela som si, že príbehy má na svedomí výlučne žena, ktorá má, okrem iného, veľmi dobrý štýl písania. Dej vyrozprávala s takou ľahkosťou, ako keby som ja ako laik opisovala určité udalosti. Používala mne vlastné vyjadrenia, zrozumiteľné a jasné, aj keď sa za nimi, samozrejme, skrývala istá tajomnosť. Toľko teda k štýlu.
A dej? Triler Červená izba je o pátraní po vrahovi mladých žien, ktorého sa polícia pokúša nájsť, identifikovať a usvedčiť. Aj keď vraždy spolu zjavne nesúvisia, v spolupráci s mladou psychologičkou Kit prichádzajú na to, že ide o jednu a tú istú osobu. V snahe čo najrýchlejšie prípad vyriešiť a upokojiť verejnosť, obvinia z vrážd psychicky narušeného, čudáckeho bezdomovca, ktorý sa príliš náhodne objavuje na miestach vrážd. Keď tento brutálne (spomínaný zásah mužského spoluautora) napadne Kit, policajti sú si istí, že môžu pátranie uzavrieť. Samozrejme, tomu tak nie je a vyšetrovanie sa začína odznova.
Aj keď sa mi kniha zo začiatku zdala veľmi dobrá (ale predchádzajúce dve skutočne dobré boli!), skončením pátrania sa skončilo aj moje nadšenie. Autori stupňovali napätie, do deja vstupovalo veľa podozrivých indivíduí, ale priznám sa, že záverom som bola sklamaná. Akosi som nenachádzala logickú postupnosť v pátraní a nájdenie páchateľa bolo pre mňa väčšou záhadou ako pre vyšetrovateľov. Mali jednoznačné dôkazy, ale ako ku nim dospeli, to som z deja nezistila. Že by toto bol zámer? Skôr som očakávala viac kriminalistiky a expertíz. Dobre, oni brali do úvahy psychologický postup, na to ja nie som odborník. Ale práve o to ide. Táto kniha je určená bežnému čitateľovi a nie tým, čo sa učia vypracovávať psychologický profil masového vraha. Takže okrem záhady vrážd bolo pre mňa záhadou aj ich vyriešenie. No neviem. Možno to v skutočnosti naozaj takto chodí. Ale čakala som, že vyšetrovatelia získajú presvedčivé dôkazy a nie že použijú psychologické ťahy na malé dieťa, ktoré im dohromady nič nepovie a zrazu je ono kľúčom k celému prípadu. Nech som akokoľvek hľadala slovo alebo čin, z ničoho mi jasne ani nejasne nevzišiel logický posun k nájdeniu vraha. Chvíľami mi to pripadalo, ako keby autorom došli nápady, zistili, že dej sa príliš naťahuje, tak to urýchlene ukončili. Iba že by celým príbehom chceli naznačiť, akým veľkým umením je súdna psychológia. Nepopieram, to určite je. Ale v tom prípade sa trošku (viac) odklonili od témy a kniha potom vlastne nebola o tom, čo autori sami o nej napísali, teda hlavne o tom, o čom tú knihu chcú mať čitatelia. Chvíľu som sa s tým pohrávala, čítala spätne a snažila sa nájsť niečo, čo podľa mňa neexistuje. Ale rezignovala som. Aj napriek tomu knihu odporúčam a dávam na zváženie. Skúste zistiť, o čom tá Červená izba v skutočnosti bola. Možno na to prídete práve vy.

Autor: Meg