Výstavba priemyselného parku si vyžaduje nemalé investície. Obce preto potrebujú aj peniaze od štátu. ILUSTRAČNÉ FOTO – TASR
BRATISLAVA – Obce a mestá podľa ministerstva hospodárstva nevedia bojovať o štátne peniaze, ktoré by mohli dostať na priemyselné parky. Hoci štát vyhradil na ich podporu 150 miliónov korún, hrozí, že sa z nich nepoužije ani koruna. Dôvodom sú projekty, ktoré podľa ministerstva nespĺňajú požiadavky.
„Peniaze na priemyselné parky síce sú, ale nemajú sa v súlade so zákonom komu dať,“ vyhlásil minister Pavol Rusko. Z neschopnosti uchádzať sa o štátne peniaze viní samosprávy, ktoré sú podľa neho na žiadanie podpory „totálne nepripravené“. Na ministerstve hospodárstva čaká momentálne sedem žiadostí o štátnu podporu priemyselných parkov. Podľa slov ministra Ruska z nich ani jedna nespĺňa požiadavky. „Najvážnejší kandidát na štátnu podporu v Lučenci vďaka svojej nepripravenosti, ktorú predviedol jeho primátor, nedostane ani korunu,“ vyjadril sa Rusko.
Primátora Lučenca Milana Marka postoj ministra prekvapuje. „Naša žiadosť sa dostala až na medzirezortné pripomienkovanie a doteraz bola vnímaná pozitívne,“ hovorí Marko. „Problém vidím jedine v nezrovnalostiach medzi dvoma investormi. To však nie je chyba mesta,“ dodáva.
Podľa predsedu Združenia miest a obcí Michala Sýkoru môže postoj ministra k Lučencu súvisieť aj s pripravovanými investíciami. „Aby bolo možné z disponibilných zdrojov vyfinacovať napríklad priemyselný park v Žiline – nadbiehanie Hyundai, musia sa iné projekty škrtiť,“ myslí si Sýkora.
Medzi odmietnutými žiadosťami o štátnu podporu priemyselného parku bola aj Rožňava. Ich žiadosť je na ministerstve od minulého roka. „O podporu sa budeme uchádzať aj budúci rok a pokúsime sa aj o štrukturálne fondy,“ hovorí primátor Rožňavy František Kardoš. V Rožňave, lokalite s vysokou nezamestnanosťou, sa pripravuje 300-miliónová investícia. „Riešiť nezamestnanosť je vecou štátu, nie samosprávy. Snažíme sa niečo robiť, potrebujeme však pomoc, sama to nezvládne ani jedna samospráva,“ zdôraznil Kardoš.
Problémy pri žiadaní pomoci sú hlavne vo výške spolufinancovania, ktorú musí obec preukázať. Podľa zákona je to minimálne 30 percent z celkovej investície, na zvyšnú časť potom môže prispieť štát. Podľa obcí je to stále veľa. „Navrhovali sme znížiť podiel obce aspoň na 20 percent, samospráva nie je taká bohatá, že by mala dostatok peňazí aj na priemyselné parky,“ tvrdí Sýkora.
Ďalšou z podmienok pri žiadaní štátnej podpory je nevyhnutnosť aspoň dvoch podnikateľov zaviazať sa, že budú v priemyselnom parku investovať. Takáto filozofia budovania priemyselných parkov je podľa odborníka zo SARIO Michala Mrníka opačná ako všade vo svete. „Investori by mali prichádzať už do kompletne vybudovaného parku s infraštruktúrou, a nie naopak. Bol by tak pre nich určitým stimulom,“ vysvetlil Mrník. „Na Slovensku však potenciálni investori musia najprv predložiť svoje projekty, a či sa park aj skutočne vybuduje, nie je isté,“ tvrdí.
O tom, či obec dostane štátnu podporu, rozhodujú:
* prínosy a náklady na vybudovanie parku,
* miera nezamestnanosti v regióne,
* počet utvorených pracovných miest,
* výška investície,
* prínosy parku pre región,
* zameranie parku,
* exportná orientácia a zapojenie subdodávateľov,
* stanovisko ministertva životného prostredia.
Každé kritérium má bodové ohodnotenie, ktoré prideľuje na základe odborného ohodnotenia SARIO. Úspešný projekt musí dosiahnuť 300 bodov.
