l a tabak minieme asi každú dvadsiatu korunu.

Celkové bežné príjmy domácností za prvý polrok boli 426,3 miliardy korún. Suma to síce bola o 6,5 percenta vyššia ako vlani, ale dalo sa za ne kúpiť o 1,1 percenta menej. Ceny totiž rástli rýchlejšie ako príjmy.

Zhruba polovica prijatých peňazí boli odmeny zamestnaných ľudí a necelá tretina príjmy živnostníkov. „Príjmy podnikateľských rodín, ktoré majú dôchodok vo forme zisku zo živnostníckej činnosti, sa používajú na ich rozvoj aj na spotrebu. Preto sa nedá presne oddeliť, koľko z tohto príjmu sa spotrebovalo,“ upresnil Pavol Baláž zo Štatistického úradu. Sociálne dávky tvorili necelých 15 percent príjmov.

Suma celkového bežného príjmu však ešte nezohľadňuje, koľko z neho človek dal štátu. Odvody a dane tvoria najväčšiu časť zo štatistickej položky bežné výdavky. „Po ich uhradení mali domácnosti na ďalšie použitie 331,4 miliardy korún,“ informovali štatistici. Z toho 310 miliárd minuli. „V spotrebe najväčšiu časť tvorili nákupy potravinárskeho charakteru - 28 percent a výdavky na bývanie - 21,9 percenta. Najrýchlejšie oproti minulému roku rástli výdavky na zdravie - o 18,5 percenta, bývanie (o 7,6 percenta) a vzdelanie (o 7,1 percenta),“ vypočítal úrad.

To však neznamená, že o toľko stúpol záujem. Z veľkej časti vyššie výdavky spôsobilo zavedenie nových či zvýšenie už existujúcich poplatkov a zvýšenie regulovaných cien.

Zo zarobených peňazí domácnosti ušetrili sedem percent, pričom vlani za prvý polrok dali bokom 7,5 percenta z príjmu.

PRÍJMY