nnedy. Politológ Alexander Duleba je presvedčený, že nejde o rozdielne chápanie hodnôt, ale skôr o iný názor na dosiahnutie spravodlivosti vojenskou silou. Európska únia musí podľa neho definovať svoju politiku voči USA. Potom sa treba zhodnúť na charaktere NATO v budúcnosti a rozdelení úloh medzi Amerikou a Európou. Od vojny v bývalej Juhoslávii, keď po prvý raz nepostupovala aliancia spoločne, neodpovedali jej členovia, akú alianciu chcú - či má byť ako doteraz len obranným spoločenstvom alebo ako globálny hráč zasahovať aj mimo svojich hraníc.
Kontinentálna Európa a USA sa v názore, či je vojna nutná na nastolenie práva, rozchádzajú. S použitím sily súhlasí až 84 percent Američanov, ale len 48 percent Európanov. Najbližšie k USA majú Briti, z ktorých by nasadenie armády podporilo 74 percent. Podpora vedúcej úlohy USA v medzinárodnej politike v poslednom roku výrazne klesla. Súhlasí s ňou len 45 percent Európanov, kým vlani to bolo 64 percent. Nadpolovičná je stále v Británii, Holandsku a Poľsku. Hoci sa v USA zvyšuje počet ľudí, ktorí vidia spojenú Európu (EÚ) ako silného hráča medzinárodnej politiky, 42 percent si stále želá, aby USA zostali jedinou superveľmocou. Tento pohľad na USA má v Európe len malú podporu. Cez 70 percent verejnosti dominanciu Ameriky odmieta.
Silnú Európu si želajú nielen Európania, ale aj Spojené štáty, tvrdí bývalý veľvyslanec vo Washingtone, sociológ Martin Bútora. Rozpor medzi USA a Európou, ktorý sa posilnil najmä irackou krízou, nevidí pesimisticky. Oceňuje, že Spojené štáty diskutujú o tomto probléme s európskymi partnermi. Posun kritiky americkej politiky z kruhov extrémnej ľavice a environmentalistov do demokratických politických elít nepovažuje za znak rastúceho antiamerikanizmu. Je podľa neho dobré, že aj Slovensko hľadá svoju pozíciu a snaží sa formulovať jasný postoj.
