FOTO SME – ĽUBOŠ PILC

BRATISLAVA – Aktuálna správa Úradu pre finančný trh o stave kapitálového trhu pre vládu konštatuje, čo platí už roky: „Počet emisií prebiehajúcich na kapitálovom trhu je natoľko malý, že ho nemožno považovať za miesto na získavanie podnikateľského kapitálu,“ píše sa v nej.

Objem obchodov je naďalej slabý. Počet kótovaných cenných papierov na burze sa dlhodobo pohybuje len okolo desiatky titulov. Ako nevýrazný hodnotí úrad aj trh s dlhopismi.

Hlavným problémom slovenského kapitálového trhu, ktorý za zahraničnými stále zaostáva, je podľa ekonómov malý počet hráčov ochotných vstupovať na trh. „Chýbajú vlajkové lode, s ktorých akciami sa predtým obchodovalo. Postupne z trhu odchádzajú,“ tvrdí Mário Blaščák, analytik Ľudovej banky.

Podobný názor má aj zástupkyňa riaditeľky Burzy cenných papierov v Bratislave Barbora Lazarová. „Kapitálový trh je bez veľkých spoločností ako SPP alebo telekomu veľmi chudobný a prakticky nie je do čoho investovať,“ hovorí.

Akcie gigantov by obchodovanie na burze podľa Lazarovej výrazne oživili: „Doprivatizácia podnikov prostredníctvom kapitálového trhu by mohla výrazne pomôcť.“ Na také malé kapitálové trhy, akým je ten slovenský, nesmerujú ani cudzí obchodníci. „Pre zahraničných investorov, ktorí neinvestujú pod určitú sumu, sú naše emisie malé sústa,“ nazdáva sa.

Trhu kapitálu neprispieva ani vnímanie domácimi podnikateľmi. „Nevidia v ňom jednu z alternatív financovania,“ zdôrazňuje Lazarová. Pre takýto postoj sa firmy skôr obracajú na banky, aby získali úver. To však nie je čisto slovenské špecifikum. Podľa Lazarovej financovanie cez kapitálový trh nemá hlbokú tradíciu v celej Európe. „Živo sa obchoduje skôr v Spojených štátoch, Európa sa orientuje skôr na bankový trh,“ dodáva.

Emisia akcií by mala byť najlacnejším spôsobom získavania kapitálu. Predražujú ju však poplatky spojené s umiestnením cenných papierov. „V dôsledku pomerne vysokých poplatkov pre úrad a Stredisko cenných papierov to však nie je také výhodné, ako by malo byť,“ tvrdí Lazarová.

Situáciu na trhu zachraňujú otvorené podielové fondy. Podobne ako v predchádzajúcich rokoch aj tento rok sa výrazne posilnil len sektor kolektívneho investovania. Objem spravovaného majetku vo fondoch za prvý polrok vzrástol takmer 1,6-násobne a v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka vyše dvojnásobne. Istou nádejou by mohol byť príchod penzijných fondov na kapitálový trh. „Penzijné fondy budú musieť svoje investície umiestňovať, očakáva sa, že tak budú pravdepodobne robiť aj cez kapitálový trh,“ dúfa analytik Mário Blaščák.

Podiel Slovenska na stredoeurópskom kapitálovom trhu je malý

Slovenský trh kapitálu výrazne zaostáva aj v porovnaní s jeho stredoeurópskymi partnermi. Jeho podiel v stredoeurópskom akciovom indexe CESI je len 1,6 percenta. Jediným reprezentantom bratislavskej burzy je Slovnaft, ktorého váhové zastúpenie v koši pokleslo z 2,13 na 1,6 percenta pri poslednej revízii indexu v októbri.

Báza indexu CESI

Burza Počet spol. v báze Podiel trhu v %

Bratislava 1 1,6

Praha 3 27,63

Budapešť 3 21,21

Ľubľana 5 6,14

Varšava 7 43,43

Mnohé firmy svoje akcie z trhu sťahujú

V priebehu tohto roka opustili kapitálový trh také spoločnosti ako Slovenská poisťovňa alebo VSŽ. Prestali byť verejne obchodovateľnými spoločnosťami, s ktorých akciami sa obchoduje na voľnom trhu. Stiahnuť svoje akcie pomýšľa aj VÚB.

„Mnohé spoločnosti, ktoré teraz sťahujú svoje akcie z voľného kapitálového trhu, sa naň pôvodne dostali nedobrovoľne v dôsledku kupónovej privatizácie,“ hovorí zástupkyňa riaditeľky Burzy cenných papierov Barbora Lazarová. V súčasnosti zákon už umožňuje dobrovoľne sa rozhodnúť, či spoločnosť ostatne verejne obchodovateľnou spoločnosťou a na burze ostane, alebo svoje podiely stiahne. „Veľa z nich túto možnosť využije, pretože si to želá väčšinový vlastník,“ tvrdí Lazarová.

Podľa nej ide o pomerne bežnú prax. „Tento rok každý mesiac odchádza z trhu jedna až dve spoločnosti.“ Dôvodom je podľa Lazarovej obava manažmentu zo straty kontroly nad podnikom. „Vlastníci často nechcú púšťať medzi seba nových vlastníkov a neumožnia voľné obchodovanie s akciami,“ myslí si Lazarová.

Napríklad akcie Slovenskej poisťovne zmizli z burzového parketu preto, že nový investor – nemecká Allianz, ovládla viac ako 70 percent spoločnosti. Emisia tým prestala spĺňať zákonnú podmienku, že aspoň 30 percent musia vlastniť drobní akcionári, a z trhu musela odísť. (tc)

Vývoj obchodovania Rok Počet emisií Objem obchodov v mil. Sk

1999 830 20 233,58

2000 866 25 094,01

2001 888 45 765,94

2002 510 34 911,24

2003* 504 14 459,91

*za prvý polrok, zdroj: BCPB