Iva Bittová: Čikori * Indies Records 2001

Huslistka, speváčka, herečka a skladateľka, pre ktorú v umení a živote hranice veľmi neexistujú, to je moravská ezoterická múzická duša Iva Bittová (1958). Všetky zdanlivo nezlučiteľné žánre a vplyvy, ktorých sa dotkne, získavajú nový rozmer a otvárajú ďalšie brány vnímania, čo majú možnosť akceptovať diváci a poslucháči v celosvetovom meradle najmä vďaka jej koncertnej činnosti, ale aj záujmu gramofónových spoločností. Po albume s Nederlands Blazers Ensemble v minulom roku (Dance of the Vampires, NBECD003), vydáva dve ďalšie pozoruhodné cédečká.

Prvé - „vážnejšie“ - Echoes prináša spoluprácu s flautistom Andreasom Kröperom, prispievajúcim hráčsky, aranžérsky aj autorsky. Dominantným materiálom platne sú skladby brnianskych autorov Miloša Štědroňa staršieho a mladšieho, v osnovách ktorých nachádzame ozveny renesancie, džezových aj folklórnych rytmov a mámenie cigánskej hudby. V textúre sa cituje Komenský, Blahoslav, katolícka i rómska liturgia, ale aj herbár a mutované slová, ktoré sa menia na akési šamanské zaklínadlá. Toto všetko sa zmiešava do neuveriteľnej špirály experimentálneho zážitku, nútiaceho poslucháča do opakovaného počúvania.

Druhé, „zrozumiteľnejšie“ CD - Čikori - nesúce názov zoskupenia, s ktorým v súčasnosti Bittová na hudobnej scéne existuje, práve vychádza a nadväzuje na nitky cesty, ktorú naznačilo už dvojalbum Bílé inferno. Podobne ako viacrozmerný a vzdušný je význam slova čikori (z anglického „chickory“ - znamenajúceho lúčny kvet čakanku, ale aj kávu cigorku a rovnomenného vtáčika či variant belgickej delikatesy - čakanky zabalenej do šunky a zapečenej so syrom), taký pestrý je aj nový deväťpiesňový projekt.

Nosným prameňom je Bittovej hudobná a myšlienková kooperácia s výsostne akustickým gitaristom a básnikom Vladimírom Václavkom, ktorý s ňou spolupracuje už od čias jej účinkovania v skupine Dunaj. Václavek rezignoval na výrazné melódie a jeho nezvyčajné opakujúce sa biorytmy tvoria výborný podklad pre Bittovej zvláštne modifikované melódie, jej husľové party a klokotavé hlasové variácie, aj výrazné sólové úlety trubkára Františka Kučeru s bezvýhradnou podporou skvelej rytmiky (Jaromír Honzák - kontrabas, Miloš Dvoráček - bicie, perkusie).

Všetko je to však najmä o pesničke. Mimoriadne voňavé texty sú od Karla Davida, Barbory Kališovej a Vladimíra Václavka, ktoré Bittová raz s perleťovou farbou vokálu a inokedy s akupunkturisticky dráždivými a zároveň hojivými ihličkami svojho hlasu dokonale preplieta do záverečného ohromujúceho výrazu. Album tak má neobyčajnú príťažlivosť, ktorá uspokojí tak experimentátorské typy, ako aj poslucháča túžiaceho po „zrozumiteľnej alternatíve“. Celkový nadoblačný výraz platne skvostne podporuje nádherný obal s fotografiami Richarda Müllera.

(Autor je pesničkár a publicista)