Košice 24. októbra (TASR) - Známy maďarský dramatik Zoltán Egressy sa málokedy dostáva do rozporu s režisérom. Stalo sa to vraj len raz, aj to vtedy, keď si jednu zo svojich hier režíroval sám.

Vtedy sa vraj medzi režisérom a autorom iskrilo jedna radosť a v konflikte medzi týmito dvomi dôležitými osobami nakoniec vyhral režisér. Egressy to dnes s úsmevom povedal na stretnutí s novinármi, ktoré sa uskutočnilo v Košiciach pri príležitosti dnešnej premiéry jeho hry Portugália na hlavnej scéne košického Štátneho divadla (ŠD).

Zároveň dodal, že dobrá spolupráca s režisérom zväčša prináša pre dramatika veľký úžitok. V jeho prípade sa to týkalo najmä spomínanej hry Portugália, keď počas čítacích skúšok v jednom z budapeštianskych divadiel mu režisér navrhol, aby dej hry "dotiahol ďalej" a jej pointu ešte viac vyostril. "On ma o to nežiadal, ani neprosil, len mi to ako skúsený režisér navrhol. Len čo som prišiel z divadla domov, sadol som si a dopísal desať strán. Myslím si, že to hre veľmi prospelo," uzavrel.

Portugáliu uvádzajú desiatky divadiel po celej Európe. "V súčasnosti ju hrajú tri popredné české činoherné scény, prednedávnom ju s úspechom uviedlo Slovenské národné divadlo," povedal na margo pripravovanej premiéry umelecký šéf činohry ŠD Patrik Lančarič.

Zoltán Egressy patrí podľa jeho slov medzi úspešných mladých dramatikov európskeho formátu, ktorých predstavovanie je cieľom košickej činohry. Je dramatikom, ale aj básnikom, prekladateľom a režisérom.

Dej Portugálie ako symbolu únikového sveta a hľadania vnútornej slobody sa odohráva v dedinskej krčme, ktorú autor považuje za jedno z výnimočných divadelných prostredí. Do dediny prichádza intelektuál z hlavného mesta a ubytuje sa na pár dní, počas ktorých zasiahne rušivo do zabehaného života a domorodých rituálov. Po tom, ako zlomí srdce krčmárovej dcére v klasickom mileneckom trojuholníku, odchádza preč a život v krčme sa vracia do starých koľají.

Premiéru Egressyho najnovšej hry 4 krát 100 pred niekoľkými dňami uviedlo budapeštianske divadlo Merlin. Ide o príbeh bežkýň - členiek štafety, ktoré sa snažia kvalifikovať na Olympiádu. "Ale príbeh sa dá čítať aj inak, napríklad aplikovať na súčasnú maďarskú politickú scénu - strany sa musia aspoň z času na čas zomknúť a ťahať za jeden koniec," uzavrel Egressy.