FOTO – AUTORKA
IBRAHIM MAIGA.
Hoci sa po zápale žalúdka snaží dávať pozor na to, čo zje, pravidelnosť v stravovaní patrí stále k jeho nedostatkom. Nikdy však neje po deviatej večer, nepije alkohol ani kávu, nefajčí, vyhýba sa mastným a vyprážaným jedlám a nikdy neskúšal drogy.
„Môžeš si vybrať, ako budeš žiť, a ja chcem žiť dlho a zdravý. Zlá strava skracuje tvoj pobyt na tomto svete,“ filozofuje Ibi Maiga. „Nie všetko, čo je chutné, je aj zdravé,“ dodáva.
Dokáže odolať aj chutným pokušeniam. „Som zásadový a keď si raz poviem, že niečo jesť nebudem, tak pritom ostanem.“ O vegetariánstve či iných alternatívach v stravovaní však neuvažuje. „Bol som odchovaný na mäse,“ vysvetľuje.
Má rád kurací perkelt, bryndzové halušky, špagety a pizzu, dá si aj banány. Nevonia mu kapustová polievka a mastné a vyprážané jedlá. Keď ho na návšteve ponúknu jedlom, ktoré mu nechutí, neodmietne, dupľu si však nedá. „Ale zase, keď mi jedlo chutí, neváham, a vypýtam si ďalšiu porciu.“
V Mali jeme rukami
S láskou spomína na kuchárske umenie svojich mamičiek. Jeho otec žije totiž s dvoma ženami, ktoré majú okrem Ibrahima ešte 16 detí. „Vždy, keď idem domov, veľmi sa teším, čo mi mamičky navaria. Moje obľúbené jedlá sú tigadege, fakuhoj či fufu, ktoré sa niekedy volá aj to. Doma sa vyslovene prejedám. Už som si zvykol aj na slovenskú stravu – veď som ani nemal na výber – ale domáca ostala v mojom srdci. Vždy si po nej oblížem ruky.“
„Hádam prsty?“ pýtame sa.
„Nie, ruky! U nás jedávame rukami, konkrétne pravou rukou, príbory nás netrápia,“ vysvetľuje Ibi so širokým úsmevom a zavedie nás do kuchyne, kde nám ukazuje drevené misy, z akých doma jedávajú. A drevenú lyžicu na polievku, lebo tá sa rukami jesť nedá.
A čo presnejšie je fufu či to?
„To je veľmi ťažké vysvetliť,“ hovorí Ibrahim.
„Mäso?“ pomáhame mu.
„Nie.“
„Tak nejaká rastlina?“
„To je, proste, také niečo, ako u vás obilie, a to sa rozdrví a z toho sa robí kaša,“ vysvetlí nakoniec.
Diéty nedrží, ale športuje
Problémy s váhou nikdy nemal. Nedrží síce diéty, ale športuje. Po vlaňajšej havárii na motorke, keď schudol 17 kíl, však nemohol pribrať.
„Mesiac a pol som bol len na infúziách a keď som začal prechádzať na normálnu stravu, žalúdok to neuniesol a vzbúril sa,“ spomína na dni, keď len o vlások ušiel smrti.
Dnes je už v poriadku, hoci je ešte stále trochu pochudnutý. Pravidelne športuje a snaží sa dodržiavať zdravý životný štýl.
Slovákov v tomto smere hodnotí kriticky. „Stravujú sa strašne nezdravo, jedia mastné jedlá a potom majú zdravotné problémy. Skoro všetci, čo plačú, že priberajú, sú však podľa mňa iba maškrtní. Vidia čokoládu, dajú si. Potom si dajú kávičku a k nej zbodnú niečo malého, neskôr idú na obed a k olovrantu prihodia ešte jeden zákusok. A potom držia diéty a lamentujú. Cvičiť však nepôjdu, vždy si nájdu výhovorku: buď nestíhajú, alebo sa hanbia ísť cvičiť medzi ľudí. Niektorí si aj kúpia na doma bicykel, ale časom aj ten odstavia do kúta.“
Kto naplní prázdnu chladničku?
Ibrahim však možno nepribral aj preto, že ho nemá kto „vykŕmiť“. Sám si vie urobiť len praženicu či omeletu. A celému jeho domčeku, vrátane prázdnej chladničky, vyslovene chýba ženská ruka. Neuvažuje nad takým riešením?
„Jáj, veď ja by som si chcel nejakú ženu nájsť, ale zatiaľ sa mi nedarí,“ hovorí a ukazuje papier, na ktorom má spísaných sedemnásť bodov.
„Jedna psychologička mi poradila, že ak si chcem nájsť ženu, mám si najprv na papier napísať, čo od nej očakávam. Keď ju vraj potom stretnem, hneď budem vedieť, že je to ona. Tak píšem: pekná, inteligentná, múdra, má ma mať rada preto, aký som, a nie čím som, nevypočítavá, verná, tolerantná,“ vypočítava.
„A nie je toho veľa?“ pýtame sa. „Čoby, veď to ešte nie je hotové,“ odpovie a zamyslí sa. „No, neskôr budem musieť, samozrejme, napísať aj to, čo jej ponúknem ja.“
Ibrahim Maiga sa narodil v republike Mali. Presný dátum narodenia povedať nechce, údajne preto, že ho vôbec nevie.
Ešte za socializmu prišiel na Slovensko študovať na stavebnú fakultu, štúdium však po treťom ročníku kvôli nakrúcaniu filmu Fontána pre Zuzanu II prerušil. Neskôr hral aj v ďalšom dieli, až nakoniec školu definitívne ukončil a začal sa venovať umeniu. Nahral aj niekoľko cédečiek. V súčasnosti hrá na Novej scéne v Bratislave v predstavení Klietka bláznov.
Recept Ibrahima MaiguRagú á la Afro
500 g mäsa (hovädzie, jahňacie či teľacie), cibuľka, cesnak, čierne korenie, kto má rád ostré, môže pridať čili papričky, podľa chuti paradajky, paprika, africké zemiaky (I. Maiga drží na snímke vpravo).
Mäso nakrájame na kocky, opražíme na cibuľke, pridáme cesnak, ošúpané paradajky a papriku. Necháme asi 10 minút podusiť. Vzniknutú omáčku, osolíme, dolejeme vodou a pridáme nakrájané africké zemiaky. Tie dodajú jedlu sladkú chuť. Varíme ešte asi 40 minút.
Recept na víkendRybacie karbonátky s ovsenými vločkami
600 g zvyškov rýb (kapor, sumec, lieň), 1 namočená a vytlačená žemľa, 2 polievkové lyžice ovsených vločiek, 1 stredná cibuľa, 1 strúčik cesnaku, soľ, podľa chuti mleté biele korenie, muškátový kvet, zelená vňať, trochu strúhanej citrónovej kôry, 1 vajce, podľa potreby strúhanka, olej na vyprážanie
Surovú alebo uvarenú rybu pomelieme, pridáme soľ, žemľu, korenie, vajcia, ovsené vločky a toľko strúhanky, aby sa dali formovať karbonátky. Potom ich obaľujeme v strúhanke a na oleji z každej strany vypražíme do zlata. Podávame poliate pikantnou omáčkou s hranolčekmi alebo varenými zemiakmi a zeleninovým šalátom.
Recept je z knihy Dáše Ostertágovej Recepty z diviny
