K adrenalínovým zábavám v juhoamerickom Chile patrí aj papierový šarkan. V septembri a októbri, keď je na južnej pologuli jar a dujú typické silné vetry, deti i dospelí sa nahrnú do parkov a ulíc v rukách s lietajúcimi drakmi. Svoj sviatok majú šarkany najmä 18. septembra, keď Čiľania oslavujú Deň nezávislosti. Vtedy sa asi štyri milióny ľudí, čo je približne polovica obyvateľov krajiny, vyrojí do ulíc so šarkanmi vo farbách štátnej vlajky alebo obľúbených futbalových tímov. Každoročný rituál jarného púšťania šarkanov si však vyžiada aj množstvo zranení a dokonca i životy. Najmä deti zasiahne často elektrický prúd, keď sa ich šarkan zapletie do elektrického vedenia, niektoré sa zrania, keď sa, zachraňujúc svojich šarkanov, šplhajú na strechy a stĺpy, či lezú do jám. „Šarkany vytvárajú u detí davovú psychózu. Keď spadne šarkan, uteká za ním nie jedno, ale desiatky detí,“ hovorí Maria Reyesová z čílskej Asociácie bezpečnosti.
Šarkany však môžu pripraviť o život aj ľudí, ktorí s nimi nemajú nič spoločného. Minulý rok šiel po ceste na motorke devätnásťročný študent, hlava sa mu zachytila do lanka letiaceho šarkana a odrezalo mu ju. Šarkany spôsobujú aj veľké výpadky elektriny a poškodzujú vedenia.
Tento rok sa už začalo s bezpečnostnými opatreniami. Oficiálne miesta poslali do 11-tisíc škôl letáky s informáciami upozorňujúcimi na možné nebezpečenstvá a v mnohých mestách vyhradili pre túto zábavu vhodné miesta. Združenie pre bezpečnosť začalo zase s kampaňou za používanie bezpečnejších vlnených laniek. Niektorí ľudia však tvrdia, že práve nebezpečenstvo je to, bez čoho by táto zábava nebola zábavou.
