Stanislav Štepka, Lenka Barilíková, Soňa Norisová, Csongor Kassai, Ján Melkovič a ďalší * Premiéra 14. a 15. septembra 2001.
V hrách Stanislava Štepku rozvoniava už roky nezameniteľná človečina. Jeho bezcitný podnikateľ naštepený po transplantácii srdca dobromyseľnou dedinskou ženou je skutočne, aj s tými jeho vidlami, milým človekom. Zvolenú tému ako na telo Stanislava Štepku šitú hereckú príležitosť beriem. Ako filozofiu, v rámci ktorej si zachováme morálnu integritu a dobrotu duše len tým spôsobom, že zostanem kypriť náš vlastný hnoj na vlastnom dvore, nie. To potom ani samotní radošinci nikdy nemali odísť z rodnej viesky a dať sa zlákať sloganmi veľkomesta.
Ak všeobecne platí heslo, poznaj svojho nepriateľa, u dramatika to platí dvojnásobne. Súčasný autor znalý pomerov by asi nemusel vytvoriť postavu slávneho reklamného copywritera. Dobrí výmyselníci sloganov sú síce známi vo svojich kruhoch, ale určite nie v širokej verejnosti. Aj motív náhlej mediálnej slávy človeka, ktorý absolvoval transplantáciu srdca, je pomerne nepravdepodobný. Nie veľmi prepracovanému textu nepomohli ani pesničky, ktorých texty sú také vágne a také všeobecné, až sa neviem ubrániť pocitu, že ich vzájomné premiešanie, presunutie do inej hry či úplné vyhodenie by celkovú stavbu tejto minidrámy nijako neovplyvnilo.
Herec, zabávač a principál Stanislav Štepka teda v prípade novej produkcie RND úplne prevalcoval dramatika Stanislava Štepku. Konfliktu záujmov nezabránil ani skúsený režisér Juraj Nvota. Jednotlivé scény ponúkajú až priveľmi utilitárne exhibičné herecké príležitosti podľa prirodzených predností jednotlivých členov súboru. A tak kým Csongor Kassai doslovne sťahuje divákov zo stoličiek svojím doteraz dobre ukrytým ženským pôvabom, Soňa Norisová to s ním, naopak, môže myslieť celkom vážne. Škoda, že aj rodený komediálny talent, Anna Vargová, hrá svoju priveľmi vyrastenú školáčku viac parochňou ako hereckým výrazom. Komediálny potenciál sa črtal aj u Lucie Lužinskej. Aj ten, žiaľ, zostal len naznačený vinou celkovej nevyjasnenosti jej postavy. Stáli protagonisti RND opäť zopakovali svoje štandardné polohy.
Herci mali v druhej časti hry zdvojenú úlohu predstavovať amatérskych hercov hrajúcich text novej hry na súťažnej prehliadke. Na herecké dôsledky takého autorského posunu pozabudli pri všeobecnej zábave takmer všetci.
Radošinské naivné divadlo sa síce, ako sa zdôrazňuje aj v bulletine k novej hre Stanislava Štepku, hrdo hlási k svojim ochotníckym koreňom, ale ak si už získalo pre svoje produkcie také talentované a podotýkam, poväčšine aj vysokoškolované herečky, nemuselo by im natoľko zľahčovať ich úlohy. Uznávam, kde sa nedá, tak sa nedá. Ak je jediným identifikačným prvkom postavy jačanie, potom je ťažko pracovať s odtieňmi hereckého výrazu.
Návody na použitie sa, ako vieme, čítajú až po vyčerpaní všetkých ostatných možností. Tých iných možností inteligentnej zábavy zasa nie je na Slovensku až tak veľa. Takže čo. Komu sa bude zdať Návod na použitie vtipný, nech sa na jedno použitie zasmeje. Nakoniec, skladať si podľa podobného návodu život, by aj tak asi nikomu nenapadlo.
